Som veľmiurazená, hnevám sa na Teba, povedala noha. Aby som si všetko pamätala. Mámepredsa výročie! Do frasa, zabudla som, prepáč. Zvláštne, noha si pamätá viac,ako moje ja. A koľké výročie to vlastne máme? Tridsiate štvrté. A žesi ma minulé roky neotravovala, nepripomínala. No héj, lebo si si vždy spomenula.Tohto roku nie. To je pravda, milá noha.
Vskutočnosti si to veľmi dobre pamätám, len som zabudla, vysvetľujem. No, ako to teda bolo, keď si mazlomila?! Vidíš, tiež som noc predtým málo spala, lebo, no nič, to nie jepodstatné. Krásne bolo. Hore na kopci bolo snehu ešte dosť, alenižšie jarná snehová čľapkanica. Pamätáš sa ako som smiešne spadla? Veď som užskoro stála na mieste. Zrazu som bola na zemi. Nedôstojné! Keby som spadlav sto kilometrovej rýchlosti, nodobre, keby som išla rýchlejšie, lyža by mi vypla, ale takto, spadla som akokeď vrecko zemiakov prevalíš na bok.
A viešnoha , že ma to zlomenie až tak nebolelo? Len ten zvuk, čo si vydala, si si mohla odpustiť. Nepríjemný.Nebúchaj ma, čo sa zase urážaš, je to pravda. Otrasný zvuk to bol.
Ale,aspoň sme sa previezli na kanadských saniach. „Nie je Ti zima? Chceš čaju?Bolí? Nie? Výborne!“. Pýtala sa ma červená vetrovka s odznakom horskejslužby. Ja by som Ti vedel hovoriť o bolesti, celú noc som si musel liečiťzub, hundral si pod nos, keď ma balil do deky. Hej , rumom si sa liečil, cítim,pomyslela som si. Nevysyp ma aj Ty, nadnes už stačilo.
Aniv nemocnici nám nebolo až tak zle. Mala si tam fajn kamarátku. Hneď vten istý večer prišla ďalšia zlomená noha, rovno z maškarného plesu. Jejpani mi to potom rozprávala. V tanečnom ošiali spadla, vraj tiež nedôstojne, povedala. Aj tá tretia, čo bolas nami na izbe bola dobrá . Tú zase na chate tresli dvere do hlavy. Vieš, také tie dvojkrídlové. Práve bolazohnutá a z kuchyne sa cez ne vyrútil čašník so šesťdesiat dvoma taniermi. Nemala úniku, chúďa. Otras mozgu ako hrom. Ešte, že jej neostalinásledky.
Dobréráno, Dobréé. Čo sa tak na mňa pozeráš, pýta sa ma môj muž. Hovor, nech to mám za sebou. Vieš koľko rokov sa už poznáme? Dlho!!! Od tej lyžovačky, keď si si zlomila nohu, znežnie mu hlas.Mhm. Ako si vedel, že mám rada veterníky a detektívky s NeromWolfom, priniesol si mi ich donemocnice, veď sme sa len spoznali? Neviem. A Ty si pamätáš čo si napísala na pohľadnicu doroboty, že neprídeš, lebo máš zlomenú nohu aj srdce? Pravdaže, na celý život som si zapamätala.
A vieš, že tú čo si mala zlomenú, máškrajšiu a rovnejšiu? Prehodila som sinohu cez nohu a obzerala si ju. V tej chvíli ma noha prestala bolieť a začala spokojne prikyvovať na súhlas, neklamala sima, pamätáte si.
