Moja mama pojmy šetrenie a šporenie mala v jednej kuchynskej zástere, len každé bolo v inom vrecku. Za normálnych okolností šetrenie a šporenie má súvis. Predsa, keď si niečo šetrím, starám sa o to, udržujem v poriadku, dlhšie mi to vydrží, nemusím kupovať nové a tým ušporím. Niekedy sa veci dali dokonca opraviť, prípadne kvalitný zimník, sa prevrátil, prešil a slúžil ďalej. To bolo prirodzené šetrenie a sporenie, dalo by sa povedať, že aj recyklácia.
Lenže moja mama nevedela, že bez niektorých vecí nemôže žiť:). Ale ja nie som taká múdra ako moja mama. Som hotová. Ostanem sprostá a hádam ani neprežijem, bez toho, alebo tamtoho výrobku:) Podprahové vnímanie reklamy, či rafinovaný marketing ma obliehajú zo všetkých strán a útočia. Prekvapuje ma logistika. Kde je logika? V zisku.Prevážanie tovaru krížom krážom po Európe, skladovanie, distribúcia a niekedy sa stane, že sa tovar ešte raz vráti k výrobcovi. Koľko nafty v kamiónoch, zničených ciest, životného prostredia by sa ušetrilo, či ušporilo.
Toto leto som sa iniciatívne chopila obchodovania. Uskutočnila som niekoľko obojstranne výhodných bartrových obchodov na našej ulici. Pomerne slušnou komoditou boli naše slivky, lebo ich kvalita je povestná. Za slivky som získala zásobu čerstvej petržlenovej vňate, kôpru a tekvíc a všetko zamrazila. Vyčenčovala som aj kyticu nádherných pestrofarebných ukážkových gladiol a cviklu . Chren som vykopala pri plote.
Šetrím, šetrím, ale nič nenašporím. Naopak. Čím viac šetrím s vodou, plynom, tým ich cena stúpa a ja viac zaplatím, lebo niekomu klesajú zisky. Alebo také šetrenie v banke, /ináč ja každú volám sporiteľňa/, to je akože dobrá vec. Odkladať si nejaké eurá. Nemusí byť veľa, ale babka k babke.. Riť palova, nič z toho, lebo len za vedenie účtu a kadejaké výpisy zaplatím toľko, čo našporím. Radšej by som ich mala vopchať do štrimpfle, alebo do prasiatka, ale je pravda, že sa u mňa neudržia, kdesi sa rozbehnú štrimpfle aj prasiatko a všetko rozmindžaria:)
Patrím do skupiny obyvateľov, že si môžem hneď kúpiť pekné čižmičky, keď staré zoderiem, ale na dovolenku musím šetriť. Je pravda, že keď si na niečo našporím a kúpim, tak to je veľká radosť a je mi úprimne ľúto skupiny ľudí, čo nemusia šetriť, lebo sú v skutočnosti oveľa ochudobnené:) Je pravda, že mi je oveľa viac ľúto skupiny, ktorá vôbec nešetrí, lebo naozaj nemá z čoho. Sú radi, že vyžijú z ruky do úst.
Je to nepríjemný pocit, že ma niekto ogabe o peniaze, ako v hre o guličky. A akosi regulérne. Sú to dobrí hráči, ale nie poctiví. Sú arogantní a pritom sa živia mojou vlastnoručne nachystanou slaninkou a mne podstrčia iba studenú žabu. Majú plné vrecká zlatých guličiek z mojej snahy žiť čestne, alebo normálne. Bojím sa, aby som sa nezabudla a rozpoznala, čo je vlastne normálne a nenormálne a v prirodzenej túžbe mať sa dobre, som sa nedala na krivé chodníčky:)
