Skoro nikto z našej III. A , písal sa rok 1954, žiadnu žuvačku ani nevidel, nieto žul. Odkiaľ ju máš, opýtala sa Magda. Dostali sme balík z Ameriky. Aha. Ako chutí, je naťahovacia, alebo sa dajú z nej robiť bubliny, opýtal sa Ivan. Bubliny. Ružena urobila obrovskú bublinu. Niekoľko sekúnd nás po očku pozorovala, až bublina urobila zvláštne mľaskavé „pľosk".
A kedy ju vyhodíš? Nikdy. Dovtedy ju budem žuť, kým sa nerozpadne. Takže ani nepožičiaš, opýtal sa Ivan s nádejou v hlase. Ružena trochu zaváhala. Keby ju o to požiadal Jaro Š., do ktorého bola buchnutá, to by bolo iné. Nemôžem, bola by to smrteľná nevera, povedala vážnym hlasom.
Cestou zo školy zrazu Magde povedala: „ Tebe dám žuvačku". Novú? Nežutú? Mhm, zahuhňala. Ja som už náhodou žuvala „smolu", hrdo povedala Magda. Môj strýko Ondrej vie robiť žuvačky .On je z Ameriky? Nie z Laziska. Vždy, keď som u starej mamy, tak mi z hory prinesie žuvaciu smolu . Vonia ako borovica, lebo ju robí zo živice, čo vyteká zo stromu. Mne ju môj strýko posiela z Pensylvanie a robí v bani. Magdu to prekvapilo. V bani?!
Jej predstava o Amerike bola iná. Myslela si, že všetky ženy chodia len v dlhých nádherných šatách, maľujú si ústa na červeno. A nosia tenké pančuchy ako pavučinky. Tie aj videla na vlastné oči, u pani Holéczy, keď ich ukazovala jej mame a povedala, že sú to nylonky. Muži nosia obleky vzadu s takými smiešnymi krídelkami ako mávajú chrústi a na krku motýlika. Každý kto chce, má aj dve autá. Žuvačiek môže mať koľko len chce. O coca-cole Magda ani nepočula.
Dnes už ani tá Amerika nie je taká, aká bola:). Vlastne, veď som tam nikdy nebola, uškrnula sa Magda. Ale keby som chcela, tak môžem ísť. A keby som bola mladá , tak aj na dlhšie. Určite nie kvôli žuvačkám a coca-cole, lebo to mám aj doma. Veľa sa zmenilo. Aj u nás aj u nich. Pijeme drinky, jeme hamburgery , žuvačka, že vzácnosť, veď je to na smiech:)
Amerika je nám dostupná so všetkými plusmi aj mínusmi a objavuje ju čoraz viac mladých ľudí. Občas je Magde ľúto, že jej predstavy a ilúzie , spľasli ako Ruženina bublina zo žuvačky a ostalo po nich prázdno a skutočnosťou ich nenaplnila. Ale bol to fajn pocit, že keď bude najhoršie, tak pôjdem do Ameriky a tam mi bude sveta žiť:)