Výstavabola pekne nainštalovaná. Boli vystavené aj drevené hračky. Nedovolila som si s nimihýbať, tak na fotkách sú tiež. Ľudínebolo veľa, ale čo boli, tak obzerali a ochkali s veľkým záujmom. Aj naša stará mama uznanlivo pokyvkávala hlavou a tá sav ručných prácach vyzná. Raz v zime mi povedala: “A vieš prečo ja tak rada nosímtento tridsať ročný štrikovaný pulóver od omty? A ja na to: „lebo Ti je v ňomteplo. Áno, len či vieš, prečo tak hreje? Neviem. Preto tak hreje, lebo teplo rúk a hodiny strávené pri štrikovaní ešte doteraz vyžarujú teplo. Mala pravdu.
Nespomenulasom si na to náhodou. Pri pohľade na Tvoje obrusy, prestierania, vankúše, tak tam to bolo votkané. Vyžarovali nežnosť, jemnosť,pracovitosť, láskavosť. Neustále hľadanie vnútornej i vonkajšej harmónie.Radosť z tvorby. O trpezlivosti a zručnosti,zvládnutí techniky ani nehovorím. Tvojej schopnosti vidieť, čo druhým uniká.Obyčajne vidíš vždy to krajšie a lepšie. Povznáša ťa to nad bežné starosti, ale aj tých, ktorí sana chvíľu zastavia a nechajú naseba pôsobiť Tvoje utkané kúzlo.
Ďakujem Ti za vankúšiky, ktoré simi darovala. Budem sa z nich dlho tešiť a aj sa o ne môžem oprieť. Neviem ako sa Ti odvďačiť, tak Ti posielam aspoň pár utkaných riadkov vďaky.
Kurátorkavýstavy Janka Menkynová napísala: “Pôvodnátechnika tkania na krosnách je v tvorbe Jozefíny Bílikovej pretavená do súčasného, akoby jednoduchéhovýtvarného počinu. Pocit vnímania jednoduchých foriem jej tvorivého vstupu jezdanlivý, pretože cesta k takémuto dizajnu je často náročnejšia, akoby sazdalo na prvý pohľad“.
