Bolo to v decembri a hrnček som dostala do daru. Možno preto mi je veľmi milý. A možno aj preto, lebo bol s pošmúrnym decembrovýmdňom vo veľkom kontraste. Mal pestré farby a kvietky leta. Celúzimu ma obveseľoval svojimi horúcimi farbami a sľuboval leto.
Teraz je už leto. Sedím v záhrade, pochlipkávam kávu a len tak sa pozerám. Na hrnček, na kvietky v kvetináči. Teraz sú najdlhšie dni a na Vianocenajkratšie, chodí mi po rozume. Treba si užiť leta. Čas veľmi rýchlo letí. Ajtie kvietky na hrnčeku sa mi v zime zdali neskutočne ďaleko a teraz sú tu. Zaujímavé. Sú rovnaké.
Niečo miuniká, nemôžem si spomenúť, ale viem, že je to dôležité. Už viem. Ivka! Na ňu som zabudla. Od nej mám hrnček. Predstavujem si ju, akúmala vtedy radosť, že som mala radosť.Ivka je skrytá v hrnčeku. Tak to bude, preto mám rada ten veselý letnýhrnček s kvietkami. Neviem ako, ale to určite ona zariadila, aby som si zasadila rovnaké kvietky dokvetináča . Nevadí, že je ďaleko akokvietky v decembri. Chytím Ivkine ucho na hrnčeku a rozmýšľam ako samá. Zdá sa mi, že dobre.
