Kontakt očami, dotyk rukami. Áno, áno, to je on. Trkotala, rapotala, zdôvodňovala nutnosť byť majiteľkou toho svetra, kvôli chladu a zime, skrátka, v podstate išlo skoro o prežitie:) Ježiško asi ceny darčekov nesleduje, iba cenu radosti, potichu zahundral muž, čo s ňou, je ako malá. Dobre, tak si ho vyskúšaj. Magdu premkla zvláštna predtucha. Tento je malý a tento mi je zase veľký. Nemáte „elko"?! Ľutujem, povedala predavačka. Nie je mi súdený, zosmutnela Magda.
Viete, čo sa potom stalo? Možno neuveríte, dokonca sa môžete aj smiať, ale stará Magda sa rozplakala ako malá. Presne takým detským plačom zo sklamania, ako keď v šiestich rokoch namiesto vytúženého detského kočíka s bábikou dostala pod stromček galoše do snehu a papuče.
A potom sa rovnako ako v svojich šiestich rokoch „odula", nebola s ňou žiadna reč a taká odutá chodila, až kým išla spať. Ráno sa zobudila s príjemným pocitom. Sníval sa jej pekný sen. V tom sne cítila, ako sa jej láskavo a nežne dotýka jemné biele pierko, alebo krídlo, viete ako to býva v snoch, mohlo byť pokojne husacie, alebo aj anjelské, ale so strakatým nórskym vzorom:) Pohladilo ju po líci, dotklo sa jej jemne duše a zanechalo v nej taký pokoj a teplo, že ho mohla rozdávať.
Aj v ten Štedrý večer si sadla ku mne mama na posteľ, keď som si našla s „revom" pod stromčekom tie galoše. Pohladila ma po líci. Cítila som jej upokojujúce, chápajúce objatie, prítomnosť. O tom bol ten sen, pomyslela si Magda. Dostala som veľký dar Vianoc, nedá sa kúpiť a dokonca ani vziať. Ďakujem:)
