Magda, vyhoď si z hlavy, samu ťa na kúpalisko nepustím, povedala mama a potisla ku mne tanier s čerstvým jahodovým koláčom. Veď pôjde aj Soňa, aj Dana, povedala som s plnými ústami. Pochop, mama, mám už osem rokov! Najedla som sa koláčov, hladná nebudem, na električku nepotrebujem, kupko je pod nosom, iba 1 Kčs na vstupné potrebujem.
Moja mama nikdy nebola na na kupku, dokonca nemala ani plavky, nemohla tomu rozumieť! V letné popoludnie, v nedeľu, sme išli celá rodina na Lido k Dunaju. Mama sedela v tieni v ľahkých letných šatách, vyzula si topánky, nepokojne mrvila prstami na nohách, rukami sa hrala s drobnými kamienkami. Aj sa jej tam páčilo aj sa jej nepáčilo. Občas vstala a zvláštnym spôsobom, takým hanblivo-hrdým, prešla pomedzi povyzliekaných ľudí k rieke. Dotkla sa rukou vody, hodila kamienok, usmiala sa. Možno si spomenula na zurčanie horského potoka doma pod Tatrami, na svoje vlastné detstvo, ktovie.
Kúpalisko Tehelné pole Magda objavovala dlho. S pribúdajúcimi rokmi prešla od malého detského okrúhleho bazénika, kde nebolo treba ani plavky cez „stredný" bazén. Z chlórovanej vody a večného potápania mala celé leto červené a pripuchnuté oči. Okolo bazéna sa na drevených lehátkach opaľovali dámy s nalakovanými nechtami, naondulovanými vlasmi a la M. Monroe.
Pozri sa na tú „bohyňu Srandy". Čóo, mám v uchu vodu, Ivan, nepočujem, kričí Magda. Do bazénu vchádzala dobre stavaná dáma a na hlave mala maličkú jedovato zelenú kúpaciu čiapočku. Vyzerá ako figúrka z „človeče nezlob se", povedal Ivan a strčil Magde hlavu znovu pod vodu. Glo-glo-glo, chceš aby som sa utopila, somár, čo ma potápaš, keď sa smejem! Od tých čias boli kamaráti. Nebol medzi nimi veľký rozdiel. Rovnako sa plieskali do vody, iba Ivan mal červené spartakiádne trenírky a Magda modré.
Najväčší bazén sme volali „osemmetrovka", to bola hĺbka vody pod skokanskou vežou, nie dĺžka bazénu. Studená voda. Prvé bikiny, pohadzovanie vlasmi, volejbal, opálené rozhorúčené mladé telá, vôňa nubianu, prihorenej klobásky z bufetu za skokanskou vežou. Podvečerné tréningy vodnopólistov. Sladká únava. Prídeš zajtra? Jasné, že prídem, povedala Magda.
Vtedy, na tehelnom poli to bolo senzačné leto, skvelé a bezstarostné prázdniny. Nepamätám si ten deň, ani rok, kedy som tam bola naposledy. Som tomu rada, lebo keď sa s niečím človek nerozlúči, tak to stále trvá. Možno aj v mojej mame na Lide bolo leto, skryté pod šatami spomienok :)
