stačí vyjsť po dvoch schodíkoch starého meštianskeho domu.
Hneď som ju zbadala. Kniha bola položená na viditeľnom mieste, oproti dverám. Potešila som sa, že ju majú, lebo presne tú som si išla kúpiť. Držala som ju v rukách, obzerala. Skvelý názov, mrmlala som si. Vymyslieť dobrý, obsažný názov je ťažké. What is huncút . Asi aj autor je huncút. Dokonca možno aj po predkoch. Aj keď preložiť slovo huncút je náročnejšie ako prvá časť názvu Kto je to?
Predavačka sa na mňa pozrela a povedala, je posledná. Všetky ste vypredali? No toto! Zasmiala sa a dodala. Nó, mali sme len dve. Aj som sa chcela opýtať, kto si tú prvú kúpil, ale, akoby to mohla vedieť.
Predkovia, rodáci, Amerikáni o tom je tá kniha. Ako Slováci kolonizovali Ameriku. Je to cestovateľská reportáž, postrehy , skúsenosti, cesta do minulosti aj prítomnosť. Kedy išli prví Slováci do Ameriky a čo tam robili, ako sa zaradili medzi ostatných prisťahovalcov. To, že Old Shatterhand bol prisťahovalec z Nemecka som vedela, ale o existencii Big Nose Kate , pochádzajúcej zo Slovenska , dámy zo saloonu, slobodomyseľnej a odvážnej obchodníčky, to by ma nenapadlo. Zomrela v r. 1940. Občas pred bar v Prescotte vyvesia jej fotografiu. Má aj vlastnú značku whisky.
Viem to, lebo autor reportáži Milan Čupka, /Liptovské korene/ tam bol, videl na vlastné oči a napísal o tom. Veru. Jeho prastarý otec bol rovesník môjho starého otca a boli Amerikáni. Myslím si a predstavujem, že boli huncúti a páči sa mi predstava, že sa poznali. To sú takí chlapi, ktorí majú dobrodružnú povahu, sú veselí, mierne nezodpovední a fešáci. Dobre tancujú a spievajú. Ak chcú, tak sú veľmi zruční. Huncút musí byť fešák, aby mu ich ženy prepáčili ich náturu. Vydržia dosť pálenky a možno sa aj radi bijú a hrajú karty. Žijú radi, ale často zomierajú veľmi mladí.
Stará mama nikdy nepovedala krivého slova na svojho muža Komandžana, aj keď ju nechal s troma deťmi samu doma a išiel do Ameriky. Dlho som nevedela prečo, keď som prišla ako dieťa k starej mame, tak sa ma susedia pýtali, ty si od Komandžana? No vieš, to bolo tak, keď sa vrátil starý otec z Ameriky, nedoniesol síce nič, ale ako „Amerikán“, volal na kamaráta „ kamandžon“ a tak mu prischla táto prezývka. O mojom starom otcovi Amerikánovi viem veľmi málo a ani môj otec o ňom veľmi nehovoril. Zdalo sa mi, že to bola pre neho citlivá téma.
Možno preto ma zaujala táto kniha, chcela som sa dozvedieť niečo, čo mi moji predkovia nepovedali. Možno by aj vás zaujala, lebo hádam nie je rodiny na Slovensku , kde by nebol Amerikán. Áno ja som sa nedozvedela nič konkrétne o Komandžanovi, ale dozvedela som sa ako tam žili Slováci, čo si o nich mysleli domáci, či sa podarilo niekomu zbohatnúť, o túžbe po domove, o zabúdaní, udržiavaní tradícií, či boli šťastní, alebo nie. Zdá sa mi, že mi je Amerika bližšia. Možno aj preto, že som našla v Amerike rodákov s mojim priezviskom, niektoré na cintoríne /virtuálne/. Kniha obsahuje aj fotografie rodín prisťahovalcov, domov kde žili, rôzne doklady , lístky na loď.
Cesta do Ameriky bola náročná a list z Ameriky išiel viac ako mesiac. Keď sa teraz niečo „šuchne“ v Amerike, hneď sa to dozvieme, akoby sme tam priamo boli. Suseda mi smutne hovorila, že pozorovala prvé kroky malej vnučky , spadla, chcela jej pomôcť vstať, vyskočila od Skypu, ale Amerika ja stále ďaleko.
Aj moja detská predstava o Amerike bola: Veľmi, veľmi ďaleko , majú žuvačky, potom rockenrol, červený rúž, coca cola. A niekde v pozadí mojej hlavy mi znelo, keď bude najhoršie utečiem do Ameriky, tam mi bude sveta žiť. Americká bublina dávno spľasla, ako žuvačka.
Do Ameriky stále odchádza veľa mladých ľudí zo Slovenska, tak ako predchádzajúce generácie. Voľakedy, aby zarobili na kus poľa, neskôr za pomyselnou slobodou. Občas natrafím na internete na mojich rovesníkov, priateľov, kamarátov, frajerov, ktorí emigrovali do Ameriky. /1968/. A keď sa zamyslím, všetci mali niečo spoločné, fakt boli huncúti. Aj dievčatá boli krásne rebelky. Škoda, že sa mi stratili zo života. Nemám im to za zlé, že chceli zmeniť svoj vlastný život, nie život na Slovensku.
Veľmi sa teším, ak sa dopočujem, že sa vrátil domov „Amerikán“ zo štúdií. Uznávam, je odvaha odísť, aj vrátiť sa. Je ich viac ako som si myslela. Vrátia sa len tí najlepší huncúti, vizionári snívajúci o inom Slovensku, ochotní pre to niečo urobiť.
Autor, Milan Čupka, na svojich cestách po Amerike, hľadaní osudov slovenských vysťahovalcov stretol muža, ktorý sa ho opýtal, What is huncút? Vraj si pamätá, že mu v detstve tak hovorila jeho stará mama, ale nikdy presne nevedel čo to znamená.
