Škoda, že sa ochladilo a ženenosíš červené trenírky, odpovedám. Ty si zošalela! Veď hovoríš úplne z cesty, neveriacky na mňa hľadí. Zdása, že starosť o moje duševné zdravie je úprimná. Každá ruka je dobrá pri zábavkách,ako je rekonštrukcia kúpeľne čimaľovanie, ešte to, aby som akurát terazzošalela.
Tysi neuveriteľná! Namiesto toho, aby si pobehovala, niečo prekladala, utierala, motala sa, stresovala,tak Ty si v tom lebedíš! V rozváľanom dome, dobre tak, porozhadzovanomdome. Všade samý prach, buchot, výpary z farieb. Nieto sa kde hnúť. Hodinu som hľadal druhútopánku, nemôžem nájsť okuliare, neviem kde sú kľúče. V chladničke si pozrel? Ženská! Zase, zase sa usmievaš!
Dobre,tak ti poviem, ale musíš sa so mnou vrátiť v čase i v priestoreaspoň 50 rokov do minulosti. Do môjho detského sveta a maléhodvojizbového bytíka. Mama, otec, sestra a ja.
Milka,ako budeme spať, pýta sa otec mamy. Všetko je v izbách hore nohami.Čerstvá maľovka sa vyparuje, tam nemôžemespať. Je teplo, priam horúco. Otecv červených trenýrkach sa poškrabkáza uchom, usmieva sa. A čo, keby sme spali na zemi v kuchyni.Deti budú v strede a my na krajoch. Otcov nápad mňa a sestruokamžite nadchol. Mohli by sme si urobiťbunker z deky a tak spať. Nie, urobíme si kráľovský baldachýn,povedala sestra.
Mamav letných šatách stojí pri šporáku a niečo mieša v hrnci. Varí „na zajtra“, lebo zajtra budeme „riadiť“.„Vydrátkujeme“ aj parkety, rozhodla. My dve ich vyleštíme, tešíme sa so sestrou. Dáme si starétepláky a budeme sa šmýkať po zadku. Pre mňa, za mňa. Takto nebudemehotoví ani do Vianoc. Robíte si z roboty zábavu, hundre, ale spokojne sausmieva. Kľučkuje s hrncom pomedzi naskladaný nábytok , obchádzaplechovice s farbami.
Peter,nevieš, kde mám peňaženku? Pozri sa do mikrovlnky, škodoradostne mi vráti. Sedí na kufri s knihami a číta staré vyšedivené časopisy. Predstav si, vieškde boli okuliare? V topánke, ktoby to povedal. Najbližšie, keď sa nám zase niečo schová, mohli by sme hrať tú hru, čo sme hrali s malým synom, keď niečohľadal. Zima - teplo - teplejšie - horíša máš ju, stratenú vec. A „navar nazajtra“, nech neriadime do Vianoc. A vymaľujemeaj obývačku, rozhodol muž. Dobre, guláš bude raz-dva. Nešla okolo tebanáhodou cibuľa? Išla. Zima, teplejšie,horíš. Mám ju!
Staré sme zrekonštruovali a doladili novým.Povyhadzovali haraburdy, aj keď som siskoro istá, že dvadsať rokov nepoužívaný lisovač na paradajky budem za tri dni súrne potrebovať. S čudnými pocitmisom vyhodila svoju tridsaťročnú kabelku aj prvé synove topánočky. Pekné spomienky z detstva aj z našich prvých spoločných rokov manželstva, uloženékdesi hlboko, tie netreba vyhadzovať. Oprášilisme ich a sú celkom ako nové, dokonca možno aj krajšie.Pravdaže sme sa s mužom aj parádne povadili, raz mierne pripili a tým si nadobudli nové spomienky do budúcnosti. Musím končiť,lebo ešte treba to i tamto, lebo fakt, nebudeme hotoví ani do Vianoc. Idéém,veď už idem:)
