Poetka nemusíbyť nutne éterická bytosť s vlajúcimi vlasmi a porcelánou pleťou,čiernym rolákom a zaoberať saexistencionalizmom Tajomné ako ich myšlienky, vzdelané a často nepochopené, rovnako ako ich básne.Privádzajú ma do úžasu a obdivujem ich.
Poetka môže byť aj praktická a šikovná a inšpirovaťsa poéziou všedného dňa. Spiacim dieťaťom v kočíku, vôňou po jarnom daždi, alebo keď sa riadnenapáli, aj to ju môže inšpirovať. Napíše zlostnú báseň. Poézia je všade okolonás. Kto chce, tak ju vidí a ženy poetky nám ju poskladajú do veršov a máme ju na horšie dni. Nemyslím si o sebe, že si zamieňam romantiku a poéziu.
Neviem, aké sú štatistiky zastúpenia mužova žien v tvorbe poézie. Keďpridám aj textárky piesni, čo si „nadstavia“ básne o hudbu, tak ako sa nadstavuje piškótové cestoo čistú vodu, aby bolo ľahšie straviteľné aj pre tých, ktorí básne ťažkotrávia, tak je ich dosť. Pri pesničkách si ani nevšimnú, že počúvajúbásne.
Tieňoví novinári, spisovatelia, básnici. Tak volámblogerov. Nesmiem zabudnúť na „tieňovépoetky“. Potrebujú poéziu k životu ako vzduch a vodu. Ináč bynerobili ten neuveriteľný duševnýstriptíz ženskej duše, odhalenie svojich najzraniteľnejších miesta najkrajších zákutí mysle, lebotaká je ich poézia. Gabina dostala cenuzaslúžene a teším sa z nej len o trochu menej ako keby som ju dostala ja, keby som básne písala.
Niekto, keď počuje slovo poézia, znie mu to skorotak, ako operácia. Nie, nie, ja nepotrebujem. Aj keď nechceme, obidve nám pomôžu najmä vtedy, keď strácame pevnú zem pod nohami a hľadáme oporua pomoc. Básne nie sú na recept a nedá sa nimi predávkovať.
Tak dobre, aspoň vtedy, keď Vám bude nanič, nemusíte trikrát denne.
