Občas mávala čudné, pre druhých nepochopiteľné nápady. Napríklad, v zime si doma s potešením skúšala plavky a v lete štrikované čiapky. Možno potrebovala zmenu, ktovie, ani sama nerozumela, prečo to robí. Čas vždy ukázal prečo. Niekedy za pár hodín, inokedy za pár rokov, zapadla skladačka nezmyselného konania. Privádzalo ju to do úžasu a zvláštnej hrdosti, že je majiteľkou takých skvelých myšlienok. Možno odtiaľ pramení moje sebavedomie, zasmiala sa v duchu, z mojich smiešnych nápadov a myšlienok. Sú jedinečné, taká kravina, koho by napadla.
Dych leta nemôžem v sebe držať tak dlho, oblečiem si plavky, lebo je zima. Zachichotala sa. Mám rozum, oblečiem si zimné plavky, tie celé, sú vhodnejšie na zimu, predsa len, nie som už taká horúca, ako minulé, mladšie zimy, keď som v lete chodila v tých miniatúrnych plavkách a potom dych mladosti držal a držal. Dokonca posledné roky cítim dych zimy aj v lete, /možno preto si skúšam zimné čiapky/. A aj v lete nosím celé, zimné plavky. Držia ma lepšie nad vodou. Jedna vec je na plavkách zvláštna. Čím viac zahaľujú telo, tým viac odkrývajú roky. Mladé dievčatá nosia odhalené roky, načo by ich skrývali.
Každé leto, čo mi siaha pamäť, si kupujem nové plavky. Toto posledné leto, /dúfam, že nebude posledné/ som si nekúpila. Považujem to za svoju veľkú prehru ženskosti a malú výhru rozumu. Teraz to z duše ľutujem. Poškvrnila som leto, neuznala ho za hodného nových plaviek. Mám pocit, že som o niečo dôležité z leta prišla, ukrátila som samu seba úplne zbytočne o kus mladosti a to len preto, lebo sa mi vyhliadnuté plavky zdali veľmi drahé. Smiešne, veď stratené je predsa vždy drahšie, než to, čo máme.
Zbytočne som potom v jeseni chodila a čakala, že plavky zlacnejú. Pravdaže nezlacneli. Ich cena v mojich očiach vzrástla, lebo ich vypredali do nenávratna, sú fuč. Dokonca zrušili celý obchod s plavkami a teraz tam predávajú zimné čiapky. Toto leto nepremárnim, už som rozhodnutá, aj keby som si nové plavky ani raz neobliekla, nutne ich potrebujem k životu:)
