Fefe s vyplazeným jazykom od horúčavy, s hustými fúzami a bradou, fučiac vo veľkom kožuchu, s nosom tesne pri zemi, cítiac vodu, ťahal ako keby bol Husky a nie malý domáci gaučový psík. Hrozne pritom nadával, že on chodí výlučne všade autom, prípadne v kabelke a vidiecky život mu vôbec nevyhovuje, ale čo už má robiť, keď zbožňovaná pani jeho srdca, potrebuje ísť na pár dní kdesi, kde je ON persona non grata, áno presne tak to povedal. Ja som už na psie letné návštevy zvyknutá, lebo je to neraz neriešiteľný problém, čo so psom počas dovolenky. Raz darmo, pes je člen rodiny. K nám roky chodila stará mama opatrovať psa, obidvom to vždy veľmi prospelo a priznám sa, že aj ja som si dobre oddýchla.
Čo je, čo je, čo pozeráš, fľochol na mňa očami, rútiac sa z vody k starému vyvrátenému pňu. Elegantne zdvihol pravú zadnú labu, vyrovnal slabý balans, ako krasokorčuliar a blažene sa vyčural . Videl si, On sa do vody nevyčural, nevedela som že pes je taký čistotný. To som od neho naozaj nečakala, taký nevychovanec a teraz takto. Fefe nie je ani len vychovaný, nie žeby bol vycvičený.
Jednoducho psi do vody nečurajú, na rozdiel od ľudí. Ja to hneď na nich zbadám. Neplávajú, stoja osamote, akoby tam ani neboli, vo vode do výšky pása a majú taký zvláštny mysliteľský pohľad, prípadne sú zahľadený do diaľav. Potom spravia na hladine vody, taký zvláštny pohyb rukami, akoby ju rozhŕňali. S hanbou sa priznávam, nemôžem do nikoho hodiť kameňom, vyskúšala som aj ja. V mori mora sa to hádam dáko stratilo, alebo to bolo preto, že som nemala plavky, ale v tom to nebude, lebo ani pes nenosí plavky a nevyčurá sa do vody:)
