Je pravda, že digestor nad mojimšporákom si svoje už poriadne oddigestoroval. Všeličo sa naň nalepilo, alenikdy sa tam okrem voňavých, lepkavých pár nedostala ani mucha. Až dnes. Távyvádzala. Zúrila. Možno jej nevoňal kel, čo som varila na obed, alebo žeby jejaž tak veľmi voňal?
Dokelu!Nemala som si dať okuliare nablízko. Každú škvrnku som objavila. Vyprsknutúmasť, ulepený vypínač. K tomu ten otrasný rev a búchanie uväznenej muchy. Zmizni, kade chceš. Počkaj, zapnem ho. Vyletíš von na vzduch. Kdeže. Beštia sa prekvapila chladným prievanom a zaliezla do rohu.Cez mriežky sme pozorovali jedna druhú.Boli sme si krajné nesympatické, priam protivné.
Z čohoma viníš, mucha sprostá?! Aj mi jej bolo ľúto. Možno by som mala skúsiťvysávačom. Pije mi krv, horšie ako komár. Fakt som bezradná. Aj ja som akouväznená. Bude sa to musieť, toto tuodšroubovať, alebo tento kryt dať dole.
Čokeď si tam nakladie mušacie vajíčka a zabýva sa v mojom digestore s celou mušacou rodinou. Detská budú vyrevovať tenkými hláskami. Baktérienanosia, narušia moje kuchynské kráľovstvo. Keby aspoň platili nájomné. No určite. Priživovať sabudú na mojich hrncových vôňach. V živote sa ich nezbavím. Zvuk digestorama tiež začína znervózňovať, ale ešte vždy je to lepšie ako mušacievykrikovanie , nadávky a búchanie malými pästičkami uväznenej muchy.
Tak manapadlo, hovorím večer mužovi, zišiel by sa nám nový šporák, ale aj s digestorom. Chcela som hovyčistiť, ale vieš, za tie roky, koľko je tam neviditeľných bacilov. Héj, počulsom tú muchu, čo Ti to vykrikovala. Statočná mucha. Ale aj Ty si bola dobrá, nedalasi sa. Ešte je tam? Neviem, momentálne je ticho.
Obidve smeustali. Spíš, mucha? Ty si hroznáženská, zabiť ťa je málo, z posledných síl povedala mucha a skonala.
