Počúvala som iba chvíľku, kým som zistila, že nepotrebuje oponenta, pretože ho odbije akoby bol hlúpy komár... A naozaj! Prahla som iba po jeho krvi. Zosmiešňoval moje správanie a hodnoty, nesmiala som sa nahlas, iba v duši som sa rehotala až som strácala dych nad tým, aký je naivný.
Chvíľku hovoril o tom, že treba mať životný cieľ a o desať minút neskôr povedal, že neuznáva tento spôsob motivácie.
Spoznala som, čo znamená frazeologizmus „trepať dve na tri" a jeho aplikácia v praxi bola nielen zábavná, ale aj trápna.
Čo mu povedať? Nehovorila som radšej nič. Sem-tam otázka smerujúca na mňa. Pozriem naňho. Čaká. Čakám aj ja. Usmejem sa, lebo som nepočúvala. Tiež sa usmeje a akoby zabudol na to, že kedysi padla na ten chodník pred nás nejaká otázka, pokračuje vo svojom rozhovore.
Zisťujem, že rozhovor sa dá dosť dlho viesť formou monológu.
V bare div, že neobjedná za mňa, tak sa trhá za nápojovým lístkom. Ku každému nápoju, na ktorý mi padne zrak hneď dostanem ako bonus buď príbeh o ňom, v spojitosti s tým nápojom, alebo o tom, že ten nápoj nie je vhodný na túto príležitosť, čím úplne zabije ideály o tomto večeri. Nakoniec nám nesú dva identické poháre s identickým obsahom a ja bez reptania pijem. Rozmýšľam, on sa rozpráva.
Keď dáte biely papier pod lampu, priestor akoby sa rozsvetlil, vidíte všetky čiastočky, z ktorých sa skladá. Ale tento človek je už v prítmí slušného podniku priesvitný, čitateľný. Z tohto objavu až udivene sŕkam zo slamky.
Na semafore svieti červená, nikde žiadne auto, no on čaká. Čo sa deje? Uprene hľadí na červenú, akoby červená nastala aj v jeho mozgu, čakáme. Keď naskočí tikajúci tón a zelený panáčik nás svojím pozitívnym pohľadom vyzve k činu, rozšlape sa a začne rozprávať ďalej. Ale komu? Stojím na prechode, on na druhej strane bezradne preskakuje zrakom zo mňa na zamračeného červeného panáčika.
Ako môj starší brat mu semaforový kamoš hrozí svojou rajčinovou hlavou.
Večer dopadne pozitívne. Ja som rada, že utekám preč, on je rád, lebo sa odo mňa neskazil k lepšiemu. Na zelenú sa má prechádzať, to ho naučili, na rande je dôležité rozprávať, to mu nahovorili, keď hovoríš, hovor bez pointy, to si primyslel sám.
