Je v biblii odpoveď na každú otázku?

Popud na napísanie tohto článku prišiel znenazdania, keď som sa pokúšal vypočítať propagáciu štandardnej odchýlky pri prepočtoch chemických analýz. Po čase, strávenom googlovaním a neúspšným počítaním som to dočasne zabalil. Počas krátkej diskusie s kolegom (a pri čítaní článku o pôvode homosexuality) som dospel k názoru, že odpoveď by mohla byť v biblii. Väčšina bude so mnou už dopredu súhlasiť, že aj keď biblia ponúka odpovede na mnohé otázky, s vyriešením propagácie štandardnej odchýlky nám nepomôže. Biblia dokonca nepozná ani termín štandardná odchýlka (čítajte ďalej, len ak sa zachytili v tejto vete sarkazmus). To pochopiteľne nie je prekvapujúce, keďže v tých časoch ľudí zrejme viac zaujímalo ako sa vyhnúť kameňovaniu ako štatistické problémy. Podstatné je, že príkladov typu "štandardná odchýlka" by som mohol uviesť niekoľko desiatok ... tisícov. Prečo potom ľudia tvrdia pravý opak a tvrdohlavo veria v bibliu ako jediný zdroj odpovedí? Prečo je v poriadku aby tisícky rokov staré dielo odpovedalo modernej spoločnosti na otázky o potratoch, rozsudkoch smrti, homosexualite, ale nie o propagácii štandardnej odchýlky? Hľadal som v nesprávnej biblii alebo je problém niekde inde?

Vrátim sa na chvíľu naspäť k vede a pokúsim sa vysvetliť, prečo je biblia na akékoľvek vedecké dôvodenie nevhodná. Do vedeckého časopisu sa dostane príspevok až porecenzii, má konkrétneho autora (autorov) a v neposlednom radekontaktné informácie (ak by si bolo treba niečo dodatočne vyjasniť).Ďaľší rozdiel je v štýle, ktorý je v prípade vedeckej publikácie veľmi strohý. Je to zámerné, aby sa vyskytlo čo najmenej dvojzmyselností a aby sa neskôr nepripisovalo autorom to čo nepovedali, prípadne neurobili. Biblia predstavuje úplný opak - o dvojzmyselnosti a kvetnaté slová ako "modloslužobníci" a "pletichár" nie je núdza, nehovoriac o neznámych autoroch, neskorších úpravách cirkvou a v neposlednom rade - prekladoch do iných jazykov. Už týchto pár porovnaní znižuje faktografickú hodnotu biblie na úroveň ... povedzme ... starých gréckych bájí a povestí. Staré grécke báje sú podľa mňa výborným čítaním - nikto v nich však odpovede na dôležité otázky života nehľadá. Na to sú publikované vedecké práce. Biblia má v sebe zdanlivé odpovede na mnoho svetských problémov. Veda odpovede na tie isté otázky stále hľadá a často, aj napriek obrovskému pokroku, ich stále nevie zodpovedať. Dôležité je však, že neustále kladie otázky a to aj v prípade problémov, ktoré už boli raz považované za vyriešené. Pekným príkladom je neustála revízia hypotéz vzniku vesmíru, prípadne revízia pôvodných publikovaných názorov Stephena Hawkinga. Porovnajte tento progresívny prístup vedy s bibliou, ktorá automaticky prepokladá, že slovo božie je neomylné, ergo nemeniteľné.

Pokiaľ takéto praktiky biblického hľadania odpovedí praktizuje jednotlivec, prípadne skupina, nemám s tým vôbec problém. Je to skutočne každého osobná vec. Problémy však nastanú, keď niekto z nedostatku mozgovej kapacity alebo prebytku voľného času začne používať bibliu na vysvetľovanie otázok typu "propagácia štandardnej odchýlky" (kľudne si dosaďte ľubovoľný termín ako napríklad teória relativity, vznik života, evolúcia) a začne ich "vyučovať" ako fakty, prípadne pretláčať do legislatívy (ako napríklad v USA). Nikto totiž nepochybuje, že dostatočne motivovaný "vedec" (naschvál v uvodzovkách) nájde v biblii odpoveď skutočne na všetko - aj skryté odkazy .

Ďaľší nádherný príklad opisovaného fenoménu je kreacionizmus. Je to pseudovedná disciplína, ktorá považuje bibliu za jediný neomylný zdroj informácií, vysvetľujúci okrem iného ako vznikol vesmír, Zem a život. Ale to je téma sama o sebe a určite sa k nej ešte na mojom blogu dostanem.