Artefakty vzťahov

Niektorí ľudia po ukončení vzťahu nabehnú na urazenú nôtu a začnú si vracať všetky darčeky, ktoré si darovali. Tí rozhodnejší sa rozhodnú so spomienkami skoncovať a všetko skončí v odpadkovom koši. Ja som sa rozhodol si všetko nechať a uložiť to ako "poklad" na miesto, na ktoré narazím len zriedka.

Keď som otvoril krabicu, zastavil sa čas. Sadol som si na zem a pomaly začal vyberať veci. Nie všetky vzťahy sa u mňa skončili tak, že mám len pekné spomienky, no teraz som si na nič zlé nedokázal spomenúť. S nostalgickou náladou a husou kožou som spomínal.

Keď sa rozídete s niekym, ostane vo vás kúsok jeho srdca. To sa po čase zahojí a pomaly zbúdate. Ale nechá si poistku, ktorá sa dá uvoľniť a spomienky vyplávajú von. Čas býva milosrdný, akoby si schválne nechcel pamätať zlé veci. A tak
som si prezeral fotografie z výletu z Tatier. Pamätám si na polievku, ktorú sme si vtedy objednali na chate. Bola úplne zlá, ale vtedy nám to nevadilo a možno aj vďaka nej si na ten krásny ďeň spomínam.

Vybral som CD od U2 Discoteque. Bolo to ešte na strednej škole, keď bol Bono pre mňa neznámy spevák. Zaľúbil som sa do krásnej Tatranky a jej milovaných írskych rokerov. Tá druhá láska sa stala trvalejšou, no nebyť tej prvej, asi by som sa nikdy nestal fanúšikov U2.

List s perokresbou hradu a našim "tajným" symbolom "52" na konci listu. Krásna spomienka v dobe, keď komunikujeme už len elektronicky. Aj to prestávame písať celé slová a využívame už len skratky. Maily sa stali domovom spamov, faktúr a infantilno-stupídnych mailov od kamošov.

Plyšový psík, ktorý má vôňu po svojej prvej "paničke". Ďarček, ktorý som dostal na narodeniny pri pive v Irish pube. Napriek cigaretovému dymu, ktorý sa vtedy dal krájať, si zachoval vônu jej bundy, z ktorej ho vytiahla.

Pomaly som si čítal básne. Lepšie, aj horšie. S rýmami, bez, smutné, depresívne, plné lásky a šťastia. Malá básnická zbierka, ktorá možno nemá cenu, ale ja viem "čo tým chcel autor povedať".

Pár hrnčekov s rôznymi nápismi. Nikdy som z nich nič nepil, lebo som sa bál že sa rozbijú, a vzťah sa rozpadne. Porcelán sa nakoniec ukázal byť odolnejší, ale nápisy na nich nesú odkaz jednej etapy života,
na ktorú s odstupom času rád spomínam.

V krabici bolo ešte veľa vecí. Asi som mal "štedré" vzťahy. Keď sa končili, bol som smutný a dosť to bolelo. No láska, ako každá významná udalosť, nech bola akokoľvek bolestivá, si zaslúži pamätník. A pri tých spomíname práve na tie krásne chvíle...