Denník na koľajniciach

Tento stereotypný scénar sa opakoval, prakticky nemenne, až do minulého mesiaca, kedy som objavil čaro osobných vlakov. Stalo sa to vlastne náhodou. Zmeškal som môj pravidelný rýchlik (po dlhej dobe šiel načas) a kedže do Martina šiel o pár minút osobný vlak, vyskúšal som.

Usadil som sa do vozňa ku oknu a zase vybral knihu. Kupé bolo poloprázdne. Sedelo tam len pár detí a starší manželia, ktorí si vybalili starostlivo nachystané jedlo na cestu. Z toho 
ako jedli, som videl, že sa majú stále radi. Vo vlaku vládol zvláštny pokoj, ktorý vyžaroval z manželov a prenášal sa aj na mňa. Pri porovnaní s rýchlikom, mi osobák pripomínal dedinu, na ktorej sa zastavil čas. Po niekoľkých rokoch som začal sledovať cestu. Očami som hltal každú zastávku. Zbadal som miesta a veci, ktoré z rýchlika nie je možné vidieť. Do mojej duše sa citlivo vkradol pokoj. Nikam som sa nechcel ponáhľať. Bolo mi príjemne. Nechcelo sa mi čítať ani spať. Moje zmysly pracovali na plné pecky. Bol som rád, že som nastúpil do tohto vlaku.

Nasledujúci týždeň som si to zopakoval. Tešil som sa, čo nové si všimnem tentoraz. A zase som bol spokojný. Cetovanie ma vôbec neunavilo, ale navnadilo tak, že som sa nedočkavo tešil na nasledujúcu cestu.

Po opakovaných jazdách sa z anonymných cestujúcich stali známe tváre. Vôbec neviem čo sú zač, čo robia, študujú, kam idú a či sú zaľúbení. Ale registroval som ich a oni registrovali mňa. Stali sa z nás nemí spoločníci, ktorí sa stretávajú pravidelne každý týždeň.

Cestovanie sa predlžilo, ale nijako zvlášť mi to nevadilo. Začal som premýšľať. Veľmi veľa. Premýšľal som o svete, o ľudoch, o láske...Naposledy som takto premýšľal pri písaní denníka, a to už bolo dosť dávno. Znovu som objavil ten pocit pokoja mysle, neponáhľania sa, vychutnávania okolia. Osobný vlak sa pre mňa stal denníkom na koľajniciach. Vždy ked vystúpim, cítim sa ľahký a oslobodený od rýchlosti dneška. Tento nový spôsob cestovania ma prinútil spomaliť, zamyslieť sa nad kadečím a vniesol nový rozmer do môjho stereotypného života. Začal som intenzívnejšie cítiť život.

Odteraz budem cestovať osobákom. Rýchlikom pôjdem iba ak zmeškám môj obľúbený zelený vláčik.