S ľudstvom to ide z kopca

Ak chceme byť "in", musíme mať presne taký mobil, také auto, také okuliare, takého frajera/frajerku, fibernet, káblovku, byť členom skupiny XY, sexovať štýlovo...Ak to nespĺňame, tak sme out. Spoločnosť ktorá definuje kvalitu a hodnoty nás vylúči zo svojich radov, stávame sa chudákmi, o ktorých nie je záujem. Sú to na prvý pohľad nadnesené slová, ale strašne im podliehame, no nechceme si to pripustiť a možno už ani nevieme. Celkom nás to pretransformovalo.

Stále nemáme čas a stále sa ponáhľame. Ja tomu vôbec nerozumiem. Všetky veľké korporácie a spoločnosti nám vychádzajú v "ústrety", skoro všetko už možeme vybaviť cez internet (všade tvrdia ako to urýchli vybavenie a získame čas), no my sme v stále väčšom strese. Niekedy mám pocit, že túto dobu riadi nejaký sadistický Všehomír, ktorý stále pritvrdzuje a skúša koľko vydržíme. Vydržali sme veľa, ale asi nám už dochádza dych. Svet je v peknej kaši! Ťažko sa to akceptuje, 
ale už je to raz tak. Ľudské hodnoty sú naruby. Viem, že každý ekonóm sa mi za tvrdenie, že je to jedna z príčin krízy vo svete, vysmeje, ale tým sa len potvrdi predchádzajúca veta.

Zem sa otepľuje, ľudské city chladnú. Láska je nahradená sexom. Ale nie tým pekným sexom, ktorý je "vyšším levelom" lásky. Len prostým sexom ukájajúcim potreby prvej signálnej sústavy. Všade na nás číha. Skúste si všimnúť médiá. Koľkokrát sa hovorí o láske niekoho k niekomu? Málo, žalostne málo. Akoby láska
už nebola "in". Ľudia sa hanbia verejne prejaviť lásku k druhým. Na piedestál sú stavaní ľudia promiskuitní, ktorí berú vzťahy ako trofeje, dokonca promiskuita je akýmsi symbolom flexibility a úspešnosti.

Svet chce všetko pochopiť, všetko vyskúmať. Obrovské miliardy dolárov idú na rôzne výskumy. Už dokážeme postaviť humoidnych robotov, poznáme DNA, vieme lietať do vesmíru. Poznatky informatiky lámu rekordy, medicína už teoreticky snáď vylieči všetko. No čím lepší počítač máme, čím rýchlejší je internet, tým viac rastú naše neukojiteľné nároky. Nevyčísliteľné peniaze dáva medicína na výskum unikátnych metód operácií, génových terapií a pod., ale to že o chvíľu umrieme od hladu, smädu, na AIDS a TBC akosi prehliada.

Práca už nemá skoro žiadnu cenu. Človek za minimálnu mzdu vyrobí produkt za lacné peniaze. Kým sa dostane výrobok do predaja, niekoľkonásobne mu stúpne cena a spotrebiteľ (napr. ten čo ho vyrobil) za neho zaplatí premrštenú sumu. Nabalí sa pár ľudí, ostatní strácajú. Systém, ktorý je logicky neudržateľný.

Vyspelé krajiny ešte stále sústreďujú svoje hospodárstvo na elektrotechnický, strojársky, chemický priemysel. Ale už teraz 
sami cítime, že s prázdnym žalúdkom sa ťažko kupuje nové auto. A pritom vyhadzujeme milióny ton potravín, obilie pálime v elektrárňach, aby sme nedajbože nedostali pokutu za nadmerné zásoby.

Asi je nás na svete trochu veľa. Kríza pohla celým systémom, ktorý visel až pridlho na vlásku. Zrazu ľudia prichádzajú o ilúzie. O prácu, živobytie. Množia sa samovraždy, kriminalita. Smútok, beznádej a pocit samoty aj keď máme viac zábavy a virtuálnych "priateľov". 
Svet bol dosť bohatý, no všetko začína devalvovať. Asi to tak už býva, že po rozmachu to ide z kopca. Babylončania, či Chetiti si mysleli, že sú najväčší a veční. No akosi im to nevyšlo.

Nedajme sa aj my takto zničiť. Skúsme si spomenúť na hodnoty, za ktoré sme sa v puberte chceli aj biť. Skúsme povedať partnerovi, že sa s ním chceme milovať, lebo ho ľúbime a nie si len tak narýchlo zasexovať, aby z nás opadol stres. A nevyhadzujme chlieb. Odložiť na horšie časy si ho síce nemôžeme, ale nemusíme sa správať ani barbarsky.

A ešte niečo. Veľa ľudí nás strašilo, že svet raz zanikne, všetko skončí. Ja mám pocit, že skončíme len my, ak sa nespamätáme aspoň 5 minút po polnoci. Svet si bez nás poradí. Bude mu to možno trvať aj tisíc rokov, no nakoniec sa z naších katastrof Zem spamätá. No v tom čase budú najvyspelejšou formou života asi znova prvoky.