Kamarát alkohol

Videla som ako može kamarát alkohol ničiť. Opať na vlastnej skúsenosti. Fľaška nezabíjala iba dotyčného, ale aj ľudí okolo. Denné príchody domov, kde ma čakal len neprítomný opilecký výraz... Chceli sme mu pomocť, ale nešlo to,on nechcel... Načo aj, on sa cítil dobre. Škoda, že veci nevidel i z inej strany. Tá moja by ho teda poriadne zaskočila.Skutočné problémy nastali, keď išiel ku psychologičke. Tá mu predpísala slávny Antabus. Nevydržal ani jeden deň a bol v tom opať. Žiaľ, na našu škodu, aj s agresivitou. Obsiahla som, nie jeden ani dvakrát. Raz to bola iba modrina od tyčky, neskor modriny po šktretí, ktoré som od hanby schovávala pod rolákmi a šatkami. Nejak som sa dokázala odosobniť...Raz ma čakali zamknuté dvere našej izby. Brat mi s ťažko identifikovateľnými kruhmi pod očami odomkol. Vtedy som už prestala byť nestranný pozorovateľ. Volala som. Neustále som vytáčala číslo na políciu. Opať som sa naučila na vlastnej chybe, že sa neoplatí volať zelenáčom. Čakala som na nich iba 45 minút. Pričom moj úžasný tatko chytal ešte vačší amok. Takto to bolo u nás na dennom poriadku, telefonát, príchod "meskáčov"(mestských policajtov), výpoveď a vrátenie sa do bytu, kde sme sa všetci natrepali do jednej izby, zamkli sa a čakali, čo nás postihne zajtra. Začala som pracovať...Vlastne nazvala by som to skor útekom z domu. Zo školy som prišla po brata a išli sme ku mne do práce. Skončilo sa to 22.decembra. Otec hodil do brata popolník, čo mu rozťalo ruku, časť líca a ucha. Vianoce sme prežili v pokoji s pocitom čiastočnej slobody. Otca po dvoch dňoch pustili . Dostal súdny zákaz približovania sa a nariadené alkoholické liečenie. Dodnes ho nepodstúpil a veselo možem tvrdiť, že sa Prednej Hore bude ďalej vyhýbať. Žije niekde v Čechách a pravidelne mi ničí život telefonátmi, že sa raz vráti. Je z neho troska. 50 kilový štyridsiatnik, ktorý sa ledva udrží na vlastných nohách.Čo je však horšie ako celý tento príbeh je škatuľkovanie ľudí. Za dva roky, čo je otec od nás preč sa toho udialo veľa. Je medzi hľadanými a čoskoro pojde sedieť, teda keď ho konečne chytia. Mňa začali všetci brať inak. Som zlý človek, pretože on je taký??? Možem ja hádam zaňho??? Cítim sa ako alkoholik, aj napriek tomu, že jediný alkohol akého sa dotknem je vínko pri dobrej večeri. Všetci ma tak vidia. Veď všetko je v génoch. Skvelé... To znamená zrejme to, že budem čochvíľa sedieť. Aj napriek tomu, že som slušná žena, ktorá sa veľkým oblúkom vyhýba akýmkoľvek konfliktom. Nik nevidí, že musím na sebe makať každý jeden deň, že v práci sú nešťastní z mojho odchodu, pretože je za mnou vidieť kus dobre odvedenej práce....Takto, práve takto zničil alkohol život mne. Bojím sa prejsť po ulici v dedine odkiaľ pochádzajú moji rodičia. Všetci na mňa ukazujú palcom, bez nejakej hanby.A mne neostáva nič iné iba sa nad to povzniesť... a povedať si nazdravie...Tak teda nazdravie ocko!