Michaela Smolárová
Režisér
A tak sa jedného dňa zobúdzam vo filme.
Ľudia takých ako som ja volajú exoti.... ja sa za to nehanbím, nemám prečo... život je s nami oveeeľa krajší... dokážeme ukázať ostatným iný pohľad na svet... a ja Vám ho chcem ukázať aj takto:)) veď naj sme zdraví:))))))))))) Zoznam autorových rubrík: from ITK to you:)))), rodinka, konzerváreň:)), trúba:))) iba o mne, slunečkááá, ako nasrať koňa - meine driste

Viem kde niekde jednoznačne nie je a to doma. Domov je útočisko, kde by ťa mali čakať ľudia, na ktorých sa môžeš kedykoľvek obrátiť, pre ktorých si schopný sa obetovať.

Včera večer ma chytila poriadne za ramená a dostala do stavu, v ktorom som nebola už nejaký ten čas. Bola krutá, nesmierne krutá a ja som sa asi prvýkrát rozhodla s ňou bojovať. Predsa som už silná žena a musím sa naučiť konečne čeliť aj jej, keďže som sa naučila čeliť pred časom aj predmenštruačnému syndrómu. Nacibuľkovala som na seba nejaké štyri vrstvy oblečenia, vzala som svojho spojenca a už ma nebolo. Ale len čo som došla ku garážam - čo je takých 200 metrov od mojej bytovky - už to na mňa prišlo opäť. Keby som mala chuť, behala by som...keby sa vo mne našla nejaká sila, kopala by som do niečoho, ale ja som skončila pri obyčajnom plači....

toto úžasné pomenovanie som dostala od jedného podareného chalana..... Nemám rada to nekonečné kolísanie sa na vlnách života. Ja viem, že je to proste prirodzené, že vlnka ide hore a potom musí naraziť na breh a klesnúť, ale mohlo by to byť také že menej okaté.... či???

Kolísam sa zo strany na stranu, ledva sa držím, keď v tom prásk. Som na zemi. No jeho to ani nehne, ide si ďalej s ešte väčšou arogantnosťou.

Včera prišiel ku mne kámoš aj s filmíkom. Václav, veľké malé dieťa. Celý čas mi bolo ťažko. Autori to vystihli úžasne. A ja som nakoniec predsa len nezvládla situáciu a začala som plakať. Pripomenulo mi jeden nádherný pobyt na Liptove.

Fu.... nechcem naschvál provokovať, ale dnes mi to nejak nedá. Idem si len tak mestom a stretnem známeho, ktorému sa pred pár týždňami narodila krásna dcérka. Samozrejme, chce ju dať pokrstiť... Nastáva však problém, farár nezdieľa jeho názor. Je to nemanželské dieťa....

Moja mladšia sesterka sa ide vydávať. Neberiem jej to ak chce nech, ale preboha ľudkovia zastavte moju babku........

Včera som pozerala televízne noviny. Príspevok o ďalšom zrazenom dieťati ma dosť pobúril.

Mam 20, mnoho ľudí vo mne vidí malú naivku, ktorá si myslí že svet je iba o nej, Ľudia, nie je to tak.......

Viete čo sa mi dnes stalo?? Prídem do práce a pán Kolega stojí pri svojom stole iba v červených trenírkach......

" Hello Eric this is me - trouble...." :)) Už pri tejto vete nastáva v kancelárií šum ako na trhu. Čo si to len tá Smolárová myslí, telefonuje a nie tak, aby sme jej rozumeli...svinstvo

Je desať hodín a nám sa konečne podarilo dôjsť do reštiky. Kamoš oslavuje narodeniny. Keďže nám ani srnky v lese neprezradili koľko to vlastne má, gratulovalo sa k osemnástke, ale zafinišovali sme to pesníčkou Tá naša päťdesiatka...:) Po výdatnom jedle sme začali kecať jedna radosť. Ja popri fučaní prebehnem na tému sex. Darmo, je to predsa vďačná téma a áriu vzdychov nad zlým počasím sme už prekonali.

V jednom filme s dosť podobným názvom malo dievča problém s chalanom. Ja, ja mám problém občas žiť a výjsť sama so sebou:)

" Ako si len mohol!" ozývalo sa tou budovou, ktorú ja nazývam domovom. Suseda v nápore zlosti čosi vyhodila na schody a ozval sa len hlasný treskot dverí. Toto zabolelo aj mňa.

Spoločné štyri steny bytu. Inokedy sa mi trojizbák zdá až príliš veľký, ale dnes.... Som doma iba druhý deň a už nevládzem. Ledva sa ráno vytrepem z postele a už ma čaká stíhačka. Treba toto a tamto a to si nestihla včera...

Myslím, že na tejto téme sa už stihli vybujačiť viacerí. Ale moj pohľad na vec ešte nepoznáte. Ako správny človiečik vo veku 2O si musím niektoré veci uvedomiť, samozrejme, na vlastných chybách. Keď som mala 5 prišla som na to, že sa neoplatí niekomu požičiať formičky...V prvej triede mi spolužiak pravidelne zjedol skoro celú desiatu, tak som sa naučila, že sa nemám deliť ani s jedlom, čo sa mi potvrdilo aj tento pondelok. Zobrala som si do prace čokoládku (Ďakujem za ňu Jarkovi)a kolegovia mi z nej nechali až jeden kúsok....

Zrazu mi osvetlí izbu. Ležím na posteli a len ťažko by som opísala čo cítim. Každým zasvietením však prichádzam na to, že mám v hlave búrku. Nie síce takú, aká momentálne zúri von, ale aj tak naberá „poriadné grády“ Môj úžasný život plný práce, práce a výjazdov s ľuďmi, ktorých len ťažko nazvať kamarátmi, zasiahol blesk. Bojím sa! Jedna veštica mi raz povedala, že by som sa im mala vyhnúť. Môžem však donekonečna utekať a tváriť sa, že všetko je fajn??? Za tento môžem iba ďakovať Bohu. Bleskom môjho života je totiž človek. Dáva do môjho života toľko potrebného svetla, že dokážem dovidieť smer môjho poberania sa. Nepotrebujem ani jeden lampášik, ani jedného sprievodcu, stačí mi jeho záblesk. Nie je tu pri mne. Smútok? Neviem to, dokážem sa totiž tešiť z každej jednej minútky, ktorú trávi so mnou. Pri pohľade jeho očí nechcem viac iba prežívať. Dva nádherné dni. Na ne nepostačí opis typu: nedeľa, námestie, ja a on, pusa a odchod.....