... vôľa bola centralizovaná a povinné členstvo v ROH nemalo so slobodným rozhodnutím absolútne nič spoločné.
Obraz odborov bol na Slovensku ešte dlhé roky po revolúcii v 1989 poznačený písmenami ROH. I keď postupne dochádzalo k ich transformácii, predsa len boli spájané s populizmom, provokáciou, rozoštvávaním. Z hospodárskeho rastu krajiny ani náhodou neprofitovali ľudia, ktorí sa živili „vlastnými rukami“. Práve tí, ktorých mali odbory hájiť. Vôbec nebolo ľahké získať za členov mladých ambicióznych ľudí. Sám si spomínam na tieto časy, keď byť v odboroch nebolo jednoducho v móde. Naopak, bolo to trápne. Neskôr sa stalo perspektívnejším „príliš neštrajkuj, neprovokuj – dostaneš pozíciu“. Často sa stávalo, že odboroví predáci končili na volebných kandidátkach strán, a potom v parlamentoch a vládnych štruktúrach. Alebo sa jednoducho dohodli s dominantnou politickou stranou. Nedá sa povedať, že by to nemalo žiaden zmysel. Veď za tie roky sa presadili potrebné zákony aj pre "ľudí práce": zmeny zákonníka práce pre posilnenie postavenia zamestnancov, obmedzenie reťazenia práce na dobu neurčitú, posilnenie odborov v podnikoch a podobne.
Lenže teraz sme inde. Doba, kedy sa dala robiť dobrá odborárska robota len na základe veľkých politických dohôd, skončila. Máme 21. storočie, kedy charakter a praktiky odborov sú značne iné. A je potrebné im umožniť uchádzať sa o plnú dôveru a dať im takú tvár, ktorá je momentálne požadovaná
a užitočná. Dnes tu máme dobrovoľnosť členstva, základné odborové jednotky sú viac samostatné a kompetentné. Dnes zmôžeme viac. Chceme, aby sme boli pre zastupujúcich členov-zamestnancov skutočnou oporou, vyváženou a silnou podávanou rukou partnerom pri dohodách. Chceme dotvoriť odbory tak, aby boli naporúdzi akejkoľvek pozitívnej zmene v prospech zamestnaných ľudí, hlavne v situáciách, kedy si štát neplní svoje povinnosti voči vlastným občanom. A dôvody na neplnenie sa nájdu kedykoľvek a kdekoľvek. Tie sa oproti riešeniam hľadajú oveľa ľahšie. Preto sú tu odbory, ktoré sú priestorom na diskusiu, názorovú pluralitu, nájdenie riešení, vzájomné povzbudzovanie sa v legitimite krokov. Niečo sa nám už podarilo, no chceme viac. Preto my, nové odbory, potrebujeme vás, členov-zamestnancov, aby sme mali väčšiu reálnu silu, nie len pre koncoročnú štatistickú bilanciu.
Mnohí z vás sú si vedomí, že vyjednávanie jednotlivca v súkromnom, či štátnom kolose o jeho lepších pracovných podmienkach je oveľa zložitejšie než sila kolektívu. Netreba uberať na vážnosti zmyslu odborov, tak ako sa to občas deje. Odbory nevznikli v dávnej minulosti len tak, sú podpísané pod mnohými výdobytkami, ktoré využívame doposiaľ. Akú váhu budú mať v týchto dňoch je na každom z nás. My ich tvoríme. Ja, osobne, nezatracujem dlho aplikované spôsoby odporu, či nesúhlasu odborov formou masových demonštrácií s „frázovitým a revolučným“ megafónom. No dnešok je viac o dialógu, o schopnosti správnymi argumentami vyprovokovať všetkých partnerov sadnúť si za rokovací stôl. Primäť partnerov k takej dohode, pri ktorej bude zamestnanec spokojný a zamestnávateľovi to nebude vadiť.
Kedy, ak nie teraz. Slovensko zažíva ostatné roky dobrý hospodársky rast a výrazný pokles nezamestnanosti. Logicky si ľudia začínajú pýtať za svoju prácu adekvátnejšiu, lepšiu plácu. A prečo nie? V čase stagnácie nebude priestor a vôľa partnerov! Pokiaľ sa odbory chcú stať lídrom v tlaku na rast miezd a zlepšovanie podmienok zamestnancov, musia začať od seba. Úplným základom užitočnosti odborov je, aby mali silnú podporu od samotných zamestnancov, teda dostatočne veľkú a aktívnu členskú základňu. Neexistuje iná cesta ako byť silným a vplyvným hráčom, a zároveň užitočným obhajcom záujmov a potrieb zamestnancov v rokovaniach so zamestnávateľmi.
K dosiahnutiu a udržaniu silnej podpory odborov „zdola“, od zamestnancov a odborárov – našťastie – nevedie žiadna skratka, alebo trik. Tá sa buduje len tak, že členovia a zamestnanci si budú istí a budú dôverovať tomu, že kedykoľvek sa na svojho odborára alebo základnú organizáciu môžu obrátiť s problémom na pracovisku alebo inou požiadavkou, a odbory im pomôžu. Naozaj pomôžu.
