„Koľko má obyvateľov Šanghaj?" - pýtam sa.
„Asi 23-25 miliónov"
„A koľko má obyvateľov ...Slova...?" - Howard sa snaží spomenúť na to, čo som mu povedal už skôr.
„Slovakia" - pomáham. „ Asi 5 miliónov."
Howard trochu zneistie: „To je mesto ?"
„Nie, to je štát" - upresňujem.
Naša konverzácia sa preruší, prichádza Howardova manželka. S obradným úsmevom sa postaví predo mňa a mierne sa ukloní, okamžite inštinktívne vstávam. Howard nás predstavuje. Po krátkej čínskej slovnej výmene Howard vyťahuje kreditku a podáva ju manželke, ktorá nás s milým úsmevom a úklonom opúšťa.
„Ona s nami nebude obedovať?" - pýtam sa.
„ Nie, už má program, pracuje tu neďaleko v banke a s kolegyňami využívajú obedňajšiu prestávku na nákupy v okolitých nákupných centrách". - odpovedá trochu smutne.
„A tebe sa to nepáči" - s úsmevom dedukujem z jeho výrazu tváre.
„Veru nepáči, ale nepomôžem si. Šanghaj ju pokazil. Šanghajské ženy sú až príliš emancipované. Stretávajú sa po skupinách, vysedávajú po kaviarniach a majú mániu v nakupovaní. Preto som nechcel manželku zo Šanghaja. Ja som konzervatívny, mám rád tradície."
„A ona nie je zo Šanghaja..." - nadväzujem.
„Nie. Ona je z dediny pri mori asi 200 km od Šanghaja na juh. Tam ešte ctia tradície. Mám tam rodinu a občas tam zájdem, keď som už vyhorený z pracovného stresu a hluku veľkomesta, aby som si v tichu oddýchol a načerpal nových síl. Tak sme sa aj zoznámili, počas prechádzky v parku."
„A koľko má tá dedina ( použil slovo „village" ) obyvateľov ? - zaujímam sa.
Howard sa chvíľu zamyslel, aby mi dal pokiaľ možno čo najpresnejšiu odpoveď: „Asi 350.000."
„350.000?" - dobre som rozumel ?
„350.000" - zopakuje Howard .... a pokračujeme v obede.
