Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Viem,
musím ich vpustiť,
usadiť za vrch stola
a láskyplným dotykom
ich vlastného svetla na mojich rukách
zbaviť ich dávneho zakliatia,
prinavrátiť k životu.
Vtedy Čas,
ten múdry čarodej,
podá si ruky sám so sebou
z opačných brehov
svojej vlastnej Nekonečnosti.
Strácam sa v nachádzaní
a vždy znova,
predtým strateného,
nachádzam seba v tieňoch lámp,
pod ktorými iba utieram
prach bolesti.
Rieka znovu nájde svoj prameň
a naplní
Oceán prítomného okamihu.
