Oceán prítomného okamihu

Tak!Teraz sa odhalil Život v celej svojej nahote:Dávno odviate víly,čo v hlbinách zabudnutia a samotystali sa bosorkami,búchajú na dubové dvereprinavráteného Času.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Viem,
musím ich vpustiť,
usadiť za vrch stola
a láskyplným dotykom
ich vlastného svetla na mojich rukách
zbaviť ich dávneho zakliatia,
prinavrátiť k životu.

Vtedy Čas,
ten múdry čarodej,
podá si ruky sám so sebou
z opačných brehov
svojej vlastnej Nekonečnosti.


Strácam sa v nachádzaní
a vždy znova,
predtým strateného,
nachádzam seba v tieňoch lámp,
pod ktorými iba utieram
prach bolesti.


Rieka znovu nájde svoj prameň
a naplní
Oceán prítomného okamihu.

Alexej Smutný

Alexej Smutný

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

čím viac o svojom živote viem, tým menej viem o sebe hovoriť. Zato viem viac rozprávať o Živote. No a čím viac rozpráva o živote, tak zisťujem, že všetko je aj tak ešte úplne inak... Zoznam autorových rubrík:  PoéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu