Odchody/príchody - gli arrivi/le partenze - arrivals/departures

Väčšina si myslí, aké úžasné veci prežívam, zažívam....čo všetko vidím, koho stretnem...áno aj... Ťažko však niekto pochopí, že to nie je len o tom peknom a ľahkom a perfektne dokonalom. Smútok? Samota? Ani ja som si nepredstavovala, žeby to tam v ďalekých končinách mohlo byť o smútku, o samote, o ťažkostiach. nejako vždy vidíme len to neobyčajne pekné. To láka našu pozornosť. môžeš mi povedať: "O akej samote mi to tu ovoríš?" "Veď sú tam tiež ľudia." Sú. Aj takí, ktorí ti nerozumejú ani slovo, ktorí ťa nechápu ani pri ich najlepšej vôli. A pri tom, ty si uvedomuješ, že doma – tvoji najdrahší žijú v predsatve ako si užívaš, ako ti je dobre a o tomto nemajú ani poňatie. A pritom nejde o nostalgiu za domovom. To je aj tá druhá strana mince. Druhá strana, vydať sa na cestu. Na cesty, kde stretnem vždy samú seba. Taká aká som. Taká skutočná. Kedysi som sa samoty bála, teraz si ju aj niekedy vychutnávam. Lebo viem, že všetky cesty, ktoré som prešla mali svoj dôvod. Mali svoj zmysel. A viem, že mám ísť ďalej. Nevedno zatiaľ kam...ale mám ísť.

Lebo On ma na ne vždy zavolal, vždy....

Privediem si ju na púšť a prehovorím k jej srdcu.