krížom krážom

nebude to žiadny cestopis či sentimentálny výlev...píšem to vlastne v prvom rade kvôli sebe, aby som mohla nanovo prežiť znova a znova tie dni...boli štyri...moje opätovné vzpruženie, ktoré som potrebovala ako ryba, ktorá bola dlho bez vody. Potrebovala som odísť, odísť z každodenného kolotoča a môj dlho plánovaný /ú/výlet bol jedinou šancou. Nechať prácu - blázinec okolo leteniek, nechať starosti a ísť sa dobiť. Oddýchnuť si. To bol cieľ. Dosiahla som ho :) A ešte aj ďalší, ktorý som ani nemala. Vypla som. Úplne. A nielen moje dva mobily - SVK a BRX, ale nechala som starú Mišku doma - tú, ktorá už miestami žila na hrane, ktorú jej duša prosila, nech už sa stopne. Chcela urobiť krok.

9. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 516x
0

Michaela Sokolíková

Z októbrových cestovateľských memórií....

Vždy si poviem: Miška, píš si to všetko!!! Ale v podstate, keď žijem prítomnosť, nemám čas písať ju. Iba ak vyňuchám intenetové pripojenie a forwardnem svoje apoštolské listy. Veď nezabudnem, hádam. Aj v dňoch 3.-13. október som si myslela to isté. Prešla som tisícky km na trase Žilina-Viedeň-Baku-Novosibirsk-Jakutsk-Aldan-Moskva-Viedeň-Žilina.

18. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 844x
0

Michaela Sokolíková

ako z rozprávok tisíc a jedna noc

Všade cítiť naftu. To bola prvá vec, ktorú som registrovala, vychádzajúc z letiskovej haly. Vitajte v ropnom kráľovstve. Nasvedčovali tomu aj autá, nad ktorými by si nejedno mužské srdce povzdychlo. Samé vyššie triedy. Mercedes sem a tam ako škodovky v bývalom Československu. Za rannej tmy som ešte ako tak vnímala obrysy paliem. Pripomínalo to exotiku.

17. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 104x
0

Michaela Sokolíková

Kde kúpiš cukrík „miška na severe“

Nie, nie, nevrátila som sa pred troma dňami zo Sibíru, ako si to väčšina myslí. Bola som ešte ďalej. Jednoducho na ďalekom východe, za ktorým je iba Kamčatka a koniec východnej pologule. Pri pohľade na monitor, keď mi Google Earth vyhľadával zadané miesto, sa mi samovoľne urýchľoval tep. Fúha, bude to dosť ďaleko. Správne sa táto časť Ruska volá Jakutia alebo republika Sacha. Nešla som tam na expedíciu alebo na extrém dovolenku, ale pozrieť a „skontrolovať“ misijných dobrovoľníkov, ktorých tak trošku koordinujem. Keď som si pretočila ručičky hodiniek o osem hodín dopredu a spamätala sa z toho ako vykladajú (vyhadzujú) batožinu z lietadla na miestnom letisku, začala som pomaly veriť, že som inoplanetníčka. Fakt ako z inej planéty. A tak tu aj volajú cudzincov: inoplanetníci.

16. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Michaela Sokolíková

Ako prežiť federálku v tajge

Mestá Jakutsk a Aldan spája jediná cesta. Federálna cesta prvej triedy naprieč tajgou, ktorá bola vyhlásená za najhoršiu cestu na svete. Právom jej patrí toto prvenstvo. Na 500 km dlhej trase vás vytrasie tak, že máte pocit, akokeby ste trénovali malé kmitočky, skoky až výskoky na trampolíne. Žiadna sranda keď to trvá 16 a viac hodín. To je priemerný čas, za ktorý ju skúsený taxikár „bezpečne“ zdolá. Ak poznáte ukrajinské či poľské cesty, nepoznáte tie ruské. A kto pozná aj tie, ešte nevyhral. Túto doporučujem zdolať, potom je zbierka kompletná.

16. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Michaela Sokolíková

Keď mal deň 32 hodín

že nemožné? Ale áno. Cestovanie v čase ako zo série amerických filmov Cesta do budúcnosti. Pri pohľade do kalendára niekedy v lete by som povedala, že ma čaká len jeden obyčajný deň. Normálna sobota nesúca dátum 13. október 2007. Lenže som sa nachádzala trošku ďalej na východnej pologuli ako býva zvykom. Asi takých 10 000 km vzdušnou čiarou od Slovenska, v meste Jakutsk.

15. okt 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1