Zapísaný na svojom mieste v zozname mojich snov (skoro ako z filmu A Walk to remember). Áno, môj sen. Vždy som tam jedného dňa chcela ísť. Čakala som na správne načasovanie, na il momento giusto. A 3 dni sú premáličko. Z Bruselu do Paríža je to len 1 hodinka 20 minút TGV-čkom. Rýchlosť. V piatok večer som vystúpila na Gare du Nord v Paríži. Aj tu ma prenasledoval slabý dážď. S mapou v ruke som si vykračovala smerom k hostelu. Štvrť sa mi zrovna nepozdávala. Všade postávali chlapíci, transvestiti...čudáci...a kde-tu len: "Marlboro" "Marlboro"...kšefty sú kšefty... hostel bol na rohu tejto štvrte. "Super" a to len začíname. Na webe vyzerala realita trošku krajšie. Nabudúce si asi priplatím, ale zas super poloha, hneď pod Sacre Coeur-biela veľkolepá bazilka a pod Montmartom – stvrť umelcov, maliarov, filozofov, intelektuálov. Tak som čakala v mini-izbičke. Fakt moc pohybovať sa tam nedalo. Mirkin let mal meškanie. Nejdem robiť reklamu Skyeurope, ale neprekvapilo ma to. Proste pravidlo. A bývali s nami dvaja Taliani. Sranda jeden, ktorý začal pracovať v Paríži a nemá ešte ubytko. Spí s čelenkou na očiach :) hi-hi:)
Ranné sobotňajšie slnko – dokonca neverím valstným očiam. Pripadám si ako krtko, ktorý sa vyhrabal zo svoj diery – rozumej Brusel. Dlhé terasovité schody a my stúpame k Sacre Coeur. Biela žiariaca dominanta Paríža. Na kopčeku. A mesto máme na dlani. Bez konca.... freska vo vnútri je úchvatná. Božské srdce!!! Paríž je VEĽKÝ a my také malé. Víťazný oblúk, Champs Elysée – predierali sme sa, vieš, predvianočná horúčka (my sme sa ledva dostali do Walt Disney store), Eifelovka (makovník na vrchole). Louvre a Notre Dame sme preleteli s Jean-Claudom – naším francúzskym kamošom. Ešte v pondelok ráno, keď som už sama sedela v McDonalde a pochlipkávala svoj horúci čaj, zatiaľ čo Mirka bola niekde v oblakoch v lietadle, po okne stekali kvapky dažďa, v myšlienkach som si predstavovala vždy znova a znova túto nádhernu slnečnú paralelu. Vôňa gréckej pity či nutelových palaciniek mi šteklila nos. A tie vianočné farby a výzdoby naokolo priťahovali moju fantáziu. Dokonca aj stromy boli nastriekané na bielo:) Čas ísť na vlak.
Žiadne mesto škriatkov, ale..
..skôr obrov a takých riadnych. Metropola Francúzska. Romantický Paríž. Vždy som bola skôr opatrná voči takemúto tvrdeniu. Veď, čo už môže byť také úžasné na Paríži? Áno, nepopieram storočia francúzskej histórie, umelecké skvosty ako Versailles či Louvre, ale.... Vidieť Eifelovku? No je tam toho. Avšak mýlila som sa. Eifelovku doteraz rozdýchavam. Tá kopa železa si ma doslova ulovila. Paríž sa nedá opísať, musíš ho naozaj zažiť. Žiaden cestovateľský cestopis nedokáže vystihnúť to, čo tam cestovateľ prežil. Ani ja to nedokážem. A to nie som žiaden cestopisec. Každopádne konal sa parížsky úlet. Alebo sesterský meeting-point pod Sacre Coeur. Aspoň raz vedú všetky cesty do Paríža. Pre zmenu.