ako Miška stážovala v EU komisii I.

Vždy som neznášala úradníkov. A o tomto kroku v mojom živote som pochybovala viac ako o hociktorom inom. Keď si len predstavím koľko ľudí by sa chcelo dostať na moju otáčaciu stoličku. Dostať sa do kabinetu. A ja som ani netušila, lepšie povedané nedochádzalo mi to.

Európska únia. Nikto jej nerozumie. Nevyzná sa v nej. Nevie, čo môže čakať. Byrokracia? Neštudovala som medzinárodné vzťahy, od prírody som proti hierarchizácii, proti formalizmu, zdvorilostným pózam. Elegantné nohavice, saká to nie je môj štýl. A zrazu sa denne stretávam s európskymi politikmi, s členmi kabinetu, s komisárom. S ľuďmi, o ktorých som ani netušila, že existujú. Stretávam multilinguistov, tých ktoré už ani nepočítajú koľkú výšku majú za sebou, akú pracovnú skúsenosť. Len híkam. V duchu. Nie kvôli ich vedomostiam, ale preto, že z toľkých nových informácií sa moja hlava premieňa na glóbus. Kopce a kopy nových vecí. Nové informácie, nové obzory, a tie, čo boli nové včera sú už zastaralé. Akokeby som bola v zámku s 1000 komnatami a každý deň vkročím do novej. Také každodenné objavy. Cítim sa ako špongia, ktorá len saje a saje, absorbuje a tak sa túži učiť. Od nuly.

Pomaly chápem rozdiel medzi Radou Európy a Radou Európskej Únie. Ďalej Európsky parlament a desiatky ďalších inštitúcií. Objavujem, že politka sa dá robiť aj čisto, čistejšie. Že ľudia tu v Bruseli nie sú odtrhnutí z reality. Práve naopak. Majú nadhľad. Len keby ešte fungovala také prepojenie so slovenskom. Keby sme neboli dve odtrhnuté mašinky jazdiac si bez rušňovodiča kade-tade. Myslieť globálne, to je ono, ale nezabúdať konať lokálne. Pustiť sa do vecí miestne. Vstrebávam atmosféru európskej komunity. Spoločenstva. veď načo presadzovať len vlastné záujmy? Aké krásne je obohatenie pracovať v tíme, ktorý sa skladá z rôznych národov. Byť "United in diversity". Je to realita? Či len opäť nejaká bublina, ktorá je odsúdená na splasnutie? O tomto snívali mnohí. My to môžeme tvoriť. Aj v politike môžeme byť svätými alebo aj politiku môžeme posväcovať, aj to je cesta. Jasne nie vždy je všetko ružové a krásne a aj tu je špina, asi ako všade. Ale výnimky žiaria.

Myslím, že "náš" kabinet funguje ako puzzle. Komisár by bez svojho tímu nezmohol veľa a naopak tím bez neho by bol bezmocný. Ocitla som sa v office s Ľubkou. Personálnou asistentkou Peťa a Evky. Lepšie by som si ani nevysnívala. :) Okrem denných meetingov, s komisárom, bez komisára, s riaditeľom kabinetu, so šéfmi DG.... často veru často sa tu meetinguje. Vybavovanie e-mailov, písanie listov, korešpondencia:) Medzi múrmi Berlaymontu – kde sídli 27 eurokomisárov som prežila väčšinu času. Jednoznačne to stálo za to! Skvelé!

Medzi prestávkami v práci, po víkendoch spoznávam ďalších stážistov, tých z EAC-u (DG Education and culture), bezďákov u segier Matky terezy, NGO European Third World, kurz franiny, utorokové tradičné nekomerčné kino, štvrtkové a piatkové omše. A za všetkým sú ľudia, ktorí si zaslúžia samostatnú kapitolu.

Do Vianoc som mohla byť súčasťou takých udalostí ako – 10. výročie Európskej dobrovoľníckej služby (EDS), Intercultural dialogue a teambuilding v Luxembursku. Veľké medzníky.