bruselské repeté po roku

nebude to žiadny cestopis či sentimentálny výlev...píšem to vlastne v prvom rade kvôli sebe, aby som mohla nanovo prežiť znova a znova tie dni...boli štyri...moje opätovné vzpruženie, ktoré som potrebovala ako ryba, ktorá bola dlho bez vody. Potrebovala som odísť, odísť z každodenného kolotoča a môj dlho plánovaný /ú/výlet bol jedinou šancou. Nechať prácu - blázinec okolo leteniek, nechať starosti a ísť sa dobiť. Oddýchnuť si. To bol cieľ. Dosiahla som ho :) A ešte aj ďalší, ktorý som ani nemala. Vypla som. Úplne. A nielen moje dva mobily - SVK a BRX, ale nechala som starú Mišku doma - tú, ktorá už miestami žila na hrane, ktorú jej duša prosila, nech už sa stopne. Chcela urobiť krok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Reflexie...dobré vecičky. Čítam knihu (už som ju dočítala) CESTA TÚŽBY... júúújha tých túžob mám...malé aj veľké. Brusel apríl 2008 si už môžem zo zoznamu odškrtnúť.

Celé to bolo také hururu...a závan zvláštnosti a výnimočností tých dní visel už dlhšie vo vzduchu :)

Pokúsim sa o denník či niečo také, nech je dejová niť aspoň trošku zachovaná.

ŠTVRTOK 3.apríl 08

nestíhačky v práci, nič nové, klasika....o pol štvrtej mi prišla kamoška z Prešova, nevideli sme sa dobrý rok a ja práce ako na kostole...nevedela som kde mi hlava stojíííí...a tu 16.55 sa dovalí klient, ktorý chce to a to...chytali ma veru nervy a riadne. Veď som mala vlak 17.40 do BA a to ešte ocino mi doniesol kufor na stanicu. 17.15 mu volám nech mi kúpi aj lístok, lebo to ináč nestíham. 17.23 utekám z kancelárie spolu s Aďou na nástupište. Naskakujem na vlak a snažím sa vypnúť. V hlave sa mi premieta, čo som neurobila, čo ešte bolo treba...20.30 ma zo stanice vyzdvihne Viki - nitrianska stretkárka a ideme do Ružinova. Pripadám si ako niekde inde len nie v BA, skôr ako na dedinke...ich domček je preúžasný!!!Adrenalín mi zdvíha môj ďalší "šofér" Janko, ktorý mi o 21h večer do telefónu tvrdí, že je v nemocnici, má niečo s nohou (hral volejbal), a že na Schwechat to nevydá. Sadám na stoličku v teplotných horúčavách a snažím sa predstaviť si optimistický scenár, kedže mám let o 7h ráno z Viedne...mama mia...po 5 min počujem v telefóne smiech....no jasne blafoval. Uff, predýchavam. Planý poplach, ale pre istotu ho mám o 04 zobudiť nech to stíhame. No neviem , či dnes zaspím.... Bude to spánok na jedno očko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

PIATOK 4.apríl 08

4h budík ... cínk cínk...v červenej škodovici trielime do Viedne. Auto to zvláda. Chvála Schengenu, nestojíme na hraniciach :) lúčim sa s Jankom, ako platidlo za odvoz používam naturálie - dobré raňajky od Viki v balíčku. Funguje výmenný obchod :) Nabehnem na letisko, najdem svoju radu a čakám. Keď tu pri mne hosteska v červenom, že mi pomôže sa začekovat v búdke. Supiš. Tu počujéééém: "Miškáááá" Si poviem: "no iste, kto by ma tu už poznal a volal na mňa" Otočím sa a tam Mišel - spolužiačka z výšky, ktorá išla na konferenciu do Malagy. Fíha, čaká bábo... to sú mi news.

Sedím v lietadle. Austrian nie je žiadne Béčko. Újde sa mi aj praženica :) Pristávame. Prvý krát na letisku v Bruseli. Nejako sa z neho tými miliónmi schodov vymotám a napchám sa medzi poslednými do busu. Smer EÚ KOMISIA. Alebo pre znalcov Schuman a budova Berlaymont. Na recepcii sa musíte zapísať, dostanete špeci nálepku s písmenkom "V" ako visitor a nahlásite úradnička, za ktorým idete. Otvorím ústa a idem vysloviť meno Lubica Matuščáková. V duchu sa smejem lebo všetci Francúzi povedia "LUBIKA?" a tu ma po pleci poklepe Ľubka. Waw aká rýchlosť, veď nemohla vedieť, že som už tu. Janse, že nevedela, meškala do práce :)

SkryťVypnúť reklamu

Zvítavanie. Anička, Mary-Rose, Ingrid, Rudolf, Evka.... komisár... známe tváre...ani upratovačky či security sa nezmenili. Sranda. Len za mojím stolom nesedím už ja, ale Monika. Odpustite chvíľku nostalgie :) hihi. Čas plynie, vidím to na deťoch. Kolegynka Evka čakala bábo v brušku a teraz jej mala Katka lezie po štyroch. Cez obed sme ju išli nakŕmiť. To bude multieurópske dieťa. Otec Nemec, mamka Slovenka, opatrovateľka Filipínčanka, spolužiaci Flámi a Francúzi... jazykový galimatiáš. Obed sme stíhali, pri jednom stole všetci Slováci z kabinetu. Vyzvedajú novinky z domoviny, ja zas tie európske klebety :)

SkryťVypnúť reklamu

O piatej padla a s Ľubkou cestujeme do Kapellen. Prvý krát počujem názov tohto mestečka. Pár minút od Antwerp, ktoré ležia na skok od holandskej zemepisnej čiary. V bytíku nás čaká izraelská posádka. Snúbenec Hanna a jeho rodičia. Izraelčania. Od tejto chvíle začína inkulturácia v praxi. Marhaba (ahoj) na úvod, šukran (ďakujem) pomedzi riadky. Hneď, aby som lepšie zapadla sa ma ujal ujo a podujal sa ma naučiť základy arabčiny, teta mi furt lámanou francúzštinou opakovala ako sa podobám na jej dcéru Nasrin, do toho bolo pustené DVDčko izraelskej svadby. Ani by ste neverili aké sú tie ich tance ťažké... uff, stále máte zdvihnuté ruky a muž sa pri tanci nedotýka ženy. A piesne sú stále také iiiiiaaaaaaaa, iééééé, také ťahavé a trasľavé... na jedno kopyto, ale mne sa ten štýl normálne aj zapáčil.... potom ma čakalo pásmo fotiek z poslednej izraelskej výpravy dvoch snúbencov. Mi bolo smiešno, keď teta "nenápadne" zisťovala či mám priateľa, či mi má niekoho z rodiny dohodiť:) Och, juj, to bude sranda, keď pôjdem do Nazaretu na svadbu. August bude akčný.

SkryťVypnúť reklamu

SOBOTA 5.apríl 08

Deň v aute. Belgický vidiek. My na kolesách. Všetci piati namačkaní. Leuven, Aarschot, ....... a nepamätám tie ďalšie... potom ako sme získali GPS od Mariána z Brusellu a vymotali sme sa z arabskej štvrti. Hľadali sme jediný palestínsky obchod, v ktorom majú mäsko na dobroty tetinej kuchyne. S mäsom v kufri, naberáme kilometre a hľadáme pozemok, kde jedného dňa bude stáť rodinný domček Farahovcov. (t.j. Ľubkin-and-Hannuška)

do smrti si budem pamätať, čo znamená TE KOOP - na predaj pre neznalcov. Keby mal niekto záujem, rada mu vysvetlím na čo netreba zabudnúť pri kúpe toho naj pozemku, aké sú ceny belgickej pôdy.... po pár hodinách som bola grogy... prevetrali sme sa v Aarschote. Historické centrum a hranolkový fastfood - belgický výmysel, Amíci to len odkukali.

NEDEĽA 6.apríl 08

Skoré ránko. Prázdne cesty. Úsek Kapellen-Brussel už notoricky známy. Vychádzajúce slnko šteklí moje myšlienky a fantázia mi frčí naplno. Aké stretnutia ma dnes čakajú? hmm? Trošku meškáme na slovenskú sv. omšu. Fíha, krstí sa. Malý Martin Andrej (tiež bol ešte v brušku :), keď som s ním bola naposledy. Vidím, že v kostole sa zvýšili počty, pomenili sa ľudia, pribudli kočíky. Milé. Nie gýčovo, ale tak pravdivo.

Som dosť prekvapkaná z parku v Kapellen. Poobede sme si vyšli na prechádzku. Verili by ste, že tam majú srnky? No ja nie...ale fakt majú. Tenisové kurty, bežecké trasy, ihriská, veľa zelene. Pohodička.

Večera je slávnostná. No nielen kvôli mojej maličkosti. Ideme preskúmať či aj mäso prežilo sobotňajšiu jazdu v kufri. Uhorkovo-paradajkový šalátik, petržlenový s krúpkami!, to spomínané mäsko s ryžou na arabský spôsob - ťažko popísateľný spôsob... a máme hostí - Nabila kandidátka na Nobelovu cenu, Hannahova švagriná, mala nejaké rokovanie v EÚ parlamente a doktor Hekmat pôvodom z Lýbie. A viete čo sa pri takejto večeri preberá? No, presne tak - medzináboženský dialóg, najnovšie postoje Busha, situácia žien a ich práva na Blízkom východe, etnické roztržky v Izraeli.... normálne, však? a pritom žiadne filozofovanie... to je realita týchto ľudí. Asi ako naša stavať či nestavať Aupark, zavedenie EURA, jar na severe :) zmrzka dala bodku za horúcimi témami. Aby sme sa schladili.

PONDELOK 7.apríl 08

Pracovný deň. Môj dovolenkový :) Nakupujem kilá čokolád. Ideálny darček!!! Hranolky by neprežili, pifko - ups naň som zabudla, ale na čoko ? to by bol ťažký hriech :)

O 11h ma vyzdvihne Meinolf, SDB. Vystískam Ľubku a veziem sa na letisko. Pred odletom stihneme kávičku a naše spoločné misijné témy a adios Bruselu hovorím pri odpichnutí malého fokkera Austrianu od zeme.

Bodku za mojimi šoférmi dáva neznámy. Oslovil ma, keď som nervózne prestupovala pri tabuľke odchodov autobusov Wien-Bratislava. Práve mi zdrhol. asi nestihnem vlak. Omyl. Za 15 eur, sadám do mercedesa neznámemu. Och ja trúba. Žmolím erko v ruke... nakoniec sa z neho vykľul milý pán, ktorý ma vysadil na železničnej stanici. Stíham ešte aj IC.

K mojim cestovateľským prostriedkom chýbala ešte loď a bola by to čistá haluška :)

Tak som vďačná za toto všetko!!! Ešte sa občas pristihnem, že blúdim po belgických cestách....

 PS okrem pracovnej ponuky som dostala izraelské slovo - ujo si chce so mnou otvoriť arabskú reštiku na Slovensku, musím trénovať tance so zdvihnutými rukami do svadby, a taaaaaaaaaaak krásne som sa zregenerovala :) naspäť sa vrátim čeknúť pozemok, ktorí si tí dvaja vybrali. Uvidíme, či mi výjde tip :)

a hurááááá žilinská realita. bodka. 

Michaela Sokolíková

Michaela Sokolíková

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..je práve.. ...a jediná dôležitá vec, na ktorej na tejto planéte bláznov záleží, sú.. vzťahy!!! tak do zbláznenia priatelia:) Zoznam autorových rubrík:  Bruselská paralela :)EDS-ka (európska dobrovoľníckaKnihy, ktoré stoja zato!..len tak uva-žujemMÚVIS (filmy)Linky k nezaplateniuŽilinská pospolitosťkrížom krážomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
SkryťZatvoriť reklamu