Program odštartoval tradičnou interkultúrnou večerou. Slovenskú trikolóru do výšin pozdvihla oravská parenica, horalky, Mila, Mäta a vôňa pravej slivovice. Západňarská nátura zostala len pri vôni posledne menovaného artikelu. Naše české sestry raz-darmo potvrdili, že sme z jednej slovanskej rodiny a ochutnali. Dokonca aj na udobrenie prišla vhod. V tom čase sme vyhrali hokejový zápas a keď ide o hokej, „nepoznáme“ ani susedov.
Ako určite nemusím pripomínať, čo je dávno známe ľuďom zúčastňujúcim sa podobných zahraničných akcií, program bol prepletený hrami, aktivitami, energizermi, simulovanými situáciami a všelijakými drobnosťami stmelujúcimi medzinárodnú atmošku. Často sme skloňovali mená našich domovských organizácií, imaginárneho dobrovoľníka, program Youth in action a možné chodníčky dobrovoľníckych projektov....proste plánovali sme, hútali, debatovali i snívali ako posunúť veci dopredu, ako ukázať na otvorené brány dobrovoľníctva našim mladým. Share and expand výstižný slogan týchto dní. A zaujímaví hostia, odborníci v brandži medzinárodného dobrovoľníctva, nám montovali chrobáka do hlavy. Žhavili nás, inšpirovali.
Kedže nielen pri práci sa utužuje kolektív, vydali sme sa preskúmať pár desiatok kilometrov holandskej nížiny. K moru sme to mali na skok, cestou sme si mrkli obývané veterné mlyny a farbami žiariace tulipánové polia. Zaručujeme len nemý úžas pri pohľade na toľkú krásu. Kanálov, ktoré delia krajinu na malé políčka, je neúrekom. Bicykle na každom kroku.
Pod hladinou mora je geniálne. Ani by si človek nemyslel, že? Bonbónikom je to, že v tom všetkom má prsty don Bosco – „dobrovoľník“ svetového formátu.
