o čom je viera? čomu ako kresťan verím? Och, sorry. Nie čomu? Ale komu? Niekedy je dosť ťažke použiť tie "správne" argumenty.... Niekedy sa mi zdá, že ich tí druhí, ktorí sú proti majú oveľa viac. A ja sa cítim prevalcovaná.
No, pozor! moja viera stojí (často mala by stáť) na Osobe. Na živej osobe. Ten, ktorý žije už "tisíce" rokov. Keby nebolo Jeho, tak to môžeme rovnno zabaliť. Cele naše kresťanstvo. Veď by išlo len o také divadielko, dobre zahranú pretvárku, pekné frázičky, skvelú demagogickú taktiku...jednoducho hranie sa na niečo...
Historicky dokázať jeho existenciu? Dokázané, niet pochýb. Človek menom Ježiš tu žil. Dokázať jeho Božstvo? Dokázané. Zomrieť a ožiť? Nemá problém. :) Uveriť? ....problém..... Avšak, skôr či neskôr si túto otázku položí hádam každý. Na čo/koho vsadiť? Niektorí "extrémistickí" hazardéri vsadili dokonca celý svoj život...na pravdu o Ňom. Zomrieť kvôli ilúzii by bola totálna prehra v živote. Vedeli dobre, čo robia.....taký Pavol....a toľký ďalší.
Teraz nie je kresťanstvo vôbec atraktívne. Špeciálne pre mladých. Stále sú v popredí chyby či temná minulosť Cirkvi. Tá je väčšinou v očiach ako inštitúcia penzistov či úbožiakov....ostatní bažíme za mystikou, za tým, čo letí. Byť kresťanom to už dávno nie je... Do kostola? Ale čosi... Nudí nás to. Žial podstata uniká. Nechápeme, nechápeme. Jednoducho je to ako s hrou. Ak nechápeš pravidlá, nudí ťa to. Nevieš si hru vychutnať. Až keď pochopíme tie "pravidlá" kresťanstva, budeme len žasnúť.
Keby som neochvejne a stále verila, že v tej "klietke lásky" (svätostánku) sa v preobyčajnom chlebe skrýva On. Fakt On. Ten, čo vstal. Prvý, ktorý tak miloval. Kiežby som dokázala vsadiť celý svoj život na Neho. Učím sa to.
Naše náboženstvo nie je doplnkom. Nie je ideológia. Naša viera je vzťah. Živý vzťah. Vzťah Jeho a mňa smerom k druhým. Moje kresťanstvo buď stojí alebo padá...na Ňom.
