...minule kráčajúc si po uličkách Bruselu som premýšľala...vlastne stáva sa mi to pravidelne...myšlienky ma vždy chytia, keď čakám na prechode pre chodcov, často natrafím na červenú a tak niet úniku:) "Keby som sa tak mohla rozdvojiť, či by tak normálne schizo :) odvážne, čo? No predsa moja ďalšia osoba, moje schizo-dvojča by sa učítalo k smrti. Čítala by som, čítala, hltala riadky, informácie...až by som dostala žaludočné kŕče z tých slov v mojej tráviacej sústave. Už veľa krát sa mi stalo, že ...niekto nadhodil: "poďme sa baviť o histórii" – (nejaký EU intelektuál :) no...ďaleko sme nezašli...mala som v tom tak hmlisto...podobne som dopadla v oblasti umenia...a pritom neskrývam obdiv k impresionistom, špeciálne k ruským post-impresionistom..naposledy som sa zamilovala do obrazov Lescourta:)-dúfam, že sa tak píše. Asi to bude obmedzenosťou mojej pamäťovej karty....hory kníh, ktoré by som jedného dňa chcela zdolať a zapichnúť víťaznú vlajku na ich vrchole....jedného dňa...zatiaľ zdolávam len malé kopčeky:) čítam s ceruzkou v ruke. Žeby nejaká úchylka z vysokoškolského obdobia skrípt? ....podčiarkujem. To, čo ma oslovilo. Akokeby vedeli riadky prehovoriť :) vedia. Zrelosť. Hej, práve zrelosť pre knihu je dôležitá. Stalo sa ti už, že kniha trčala na tvojom stole dlho alebo ako ja si ju odkladal a potom raz prišiel ten správny moment? Mne áno. Kniha dozrela pre mňa, či ja pre knihu. Kde by som bola, keby nebolo Daniela Ange a jeho Tvoj kráľ je mladý ako ty.
....Lee Strobel, Philip Yancey, Joshua Harris, Max Kašparu a ďalší, ďalší....či cestopisy, tie dobrodružstvá, ktoré prežívam aj ja...
...prechovávam ku knihám zvláštne spriaznený vzťah...
....a aj keď oni (knihy) vzťah neopätujú, nevadí. Pretože....v konečnom dôsledku ho nevedomky opätujú, tak že mi otvárajú nové cesty, nové pohľady a nechajú sa počmárať. Neboj len ceruzkou:)