Punk is Not Dead

...piatkový večer v Záhrade umelcov   Vždy sa mi páčili frístajlové akcie s dredovou textúrou vo vlasoch, horiacimi fakľami vo vzduchu a perkusným rytmom v uchu. Vždy som inklinovala k ležérnemu oblečeniu z prírodných materiálov, k batike, k obrovským farebným šatkám na krku, na hlave, okolo ramien.   ...lenže v piatok večer mi bola zima, teda som sa nahodila do viacerých vrstiev, na vrchu ktorých trónila červená flisová bunda so zipsom pod bradou a polohovateľným dzindzíkom na gumičke v dolnom leme, s ktorým si sporadicky uťahujem.   Vždy, keď sa s kapelou zvučíme, je to nuda.  ...lenže v piatok nás zvučil Skipi z Heleniných očí a bolo hotovo raz, dva. Zvuk bol veľmi dobrý, lepší, ako v Ústí nad Labem, keď pri našom vystúpení za kratšie konce páčok svojho hro-n-zne veľkého mixpultu ťahal pán Mirek Hron .  Vždy, keď s kapelou hráme, ľudia sústredene načúvajú textom, Petiar spí a iba sem-tam niekto pokúša osud neviazanými tanečnými variáciami.  ...z piatkovej tmy na mňa spod pódia veľmi intenzívne pôsobilo, našou hudbou trošku utlmené, ale predsa pogovanie. Úžasná energia! Ružová ofina na vyholenej hlave, čierne rokendrolové kožené bundy, striebro na všetkých tradičných i menej tradičných miestach, sladká vôňa lacného vína, metalisticko-pankové hrozenie v rytme Ňaňovej basy a Tomášových perkusií. Nekontrolovateľný úsmev na mojej tvári sa mi ani raz nepodarilo dostať pod kontrolu. To bola jazda.   Ľubim prešovskych pankačov. A to sa da iba po prešovsky. Gramatika, negramatika.   ...a včera večer mi veľkú radosť urobil aj  Boboš Procházka so svojím hosťom  v Metre....a v piatok večer si urobím ďalšiu pankovú radosť, zájdeme s mojím dobrým mužom na starú dobrú Zónu  do Butterfly klubu.   Dovidenia.