Tak a už je tu!

Na sivom podnebí farbami kvíli jesenné sídlisko v košickej depresii       *** Tu havran, tu listy zlietajú na zem, prikrývajú stopy po nesplnených sľuboch.   Kde bolo, tam bolo, na tanieri s omrvinkami od diétnych jedál usedavo plakal čierny vták.   Veľmi sa mu chcelo krákať, on však nemohol. Preto plakal. Krá, krá, krá- kať nemohol.  Od jesene do jesenečaká na stretnutie s oblohou.   Pripíjam na večnosť vychladnutou rukou .       *** S pravdou v rukách neverím vlastnej tvári iba zrkadliacim savyrážkam po kolená v  jesenných depriváciách   Endlovacím stehom okolo jazyka zavádzam remízovú povinnosť