Na čiernom plátne
sa krásne počíta
od (stavec) za od (stavcom)
nekonečná chrbtica
biele písmenká
krehké kostičky
každá žmurkne
a cmukne na rozlúčku
kým ubzikne do nebies
po pukancoch
neostal už ani kúsok
vône v nose
iba prítmie
ktoré láka
pýta si viac
a tak sa vždy
rada vraciam