Kostra

Kostra nášho bytia

lemuje chodníky života

a sprevádza výčapný trend

trávnatého porastu v diaľke.

Pospevuje verše, ktoré netvoria zmysel

tak,

ako život, ktorý

je spletený

do zástav odvahy.

Lemuje obrazy

a odrazy tvárí, ktoré

odmietajú skutočnosť

a spravodlivosť namáčajú do atramentu

bez slov a štipky tolerancie.

Kostra postavená na hlavu,

na hlúposti,

ukazuje len na slabosť signálu.

Okamih už prebehol,

druhá strana, neprijíma zásielku

prekrútených faktov.

Otlak na duši

nevykúzli bolesť,

len úsmev na perách,

určujúci pokrievku na dne oceánu.