Aby som všetko uviedla na pravú mieru, book-shop sa stal mojim útočiskom, ktoré sa bohužiaľ neskôr premenilo na žralokov a beštie. Nechcem nič prezrádzať aj keď všetko je už vlastne teraz vonku. Hej veď tam vonku na ulici, každý z nás sa tam raz môže ocitnúť. Občianska vojna? Prečo nie, hneď kúsok za hranicami sa bojuje a my? Máme založené ruky vo vačku? Riešiť Európu na to som trocha primladá no riešiť iné veci, na to si trúfam.
Hneď ako som odišla z môjho bunkru, book-shopu. Uvedomila som si, že mojou najväčšou kamarátkou a kamarátom sa celý ten čas pôsobenia stal človek ako taký. Každý zákazník, či už zamračený, zamyslený ale aj usmiaty v sebe skrýval príbeh. Príbeh života, svoju dráhu po ktorej sa vlečie. Jediné oslovenie stačilo aby sa ľudia čo i len na okamih mohli porozprávať so mnou. Vyrozprávať sa a dokonca si aj spolu prečítať napríklad príbeh o Palčekovi, ktorý je naozaj miestami desný :D Učila som sa ja aj oni. Každý z nich bol jedinečný a svojhlavý. Mimika tváre pracovala na plné obrátky, oči ako jastrabie sa gúľali po celom tom veľkom priestore a pozorovali ako si kto číta svoju rozčítanú knižku. Tak toto mi bude naozaj chýbať!
Čo dodať, deti sú osobitná kapitola, sama o sebe. Oni majú jasný cieľ, niečo si vybrať a potom už len lámať rodičov pri pokladni. Tá cieľavedomosť a premyslenosť, sú v tom naozaj bezchybné. Môj najkrajší zážitok na záver mojej happy hour bol asi trojročný chlapec, ktorému sa u nás v book-shope nepáčilo, aspoň sa tak tváril a iba si pohmkával. Na počudovanie ho u nás nič nebralo. Chvíľku som rozmýšľala, či mu ukážem najväčšiu zábavku book-shopu, no keďže bol taký milený, priniesla som mu spievajúcu kačku. Najlepšiu vychytávku. Čo myslíte, mala úspech?
Bez mihnutia oka sa malý štupeľ hneď naučil ako pustiť gombík aby kačica hrala, stále tú istú melódiu. Bolo to milené, strávil pri nej dosť času aby si mamina zatiaľ mohla vybrať to čo chcela. Hej pre tie šťastné momenty v živote sa oplatí žiť, nemyslíte?
Na druhej strane sú tu aj tie momenty nad ktorými sa nechcem pozastavovať no ale musím. Ľudia riešia toľko sprostostí a prúd čistej vody im tečie spomedzi prstov. Tá špina čo ostáva na povrchu ale vypláva na povrch. O tom nepochybujem.
Je pre mňa veľmi ťažké bojovať s nespravodlivosťou, intrigami, či spojkami...ktoré komolia a komolia no slovo na rovinu a k veci je miestami tabu a ostane už len hluché miesto. Ďalej cool oblečenie s teba robí hrdinu presnejšie super-hrdinu. Tá povrchnosť sa vznáša vo vzduchu a práši každému na pľúca až raz ten dych už nebude mať druhú šancu. Je to kruté ale to je život!
Book-shop bol jednou z mojich zastávok, ktorá ma zasa o kus posunula. Zastávkou plnou práce robenej z lásky k ľuďom. Tá láska chýba ľuďom asi najviac. V zhone a čumením do blba sa spolupráca a spolupatričnosť ťažko hľadá. Chcem vám len povedať, že vás mám rada book koliegs a book nákupčí. Budete mi chýbať. Zbohom a držte sa !
