VŠEDNÉ ZÁZRAKY DOMOVINY
Ráno hrejivé ráno keď úsvit pretína snom
Sa mojím páru chvíľ už len aj spánok môj sa zlom
I prebúdzam sa s čerstvým lúčom rýdzeho zlata
Ako keby bola krása navôkol rozliata
Hľadím na východ slnka tú nádhernú farieb hru
Keď zažne sa nebo vzplanie na zlatú vatru
Velebím dielo božie snáď je to jeho vôľa
Tu spod listov tých topoľa ach hrdého topoľa
Uši moje čujú odtiaľto i kohúti spev
Slobodný ktorý mocnie minútou ako kráľ lev
Vonia tu čerstvo pokosená pastviny tráva
Tichý vánok sa s vŕbou osamelou pohráva
A vŕba osamelá obýva lúku krásy
Vtáčik úsmevom svojím zobák už zrána tasí
Vzbudil sa s pohľadom jak potok sa cez les brodí
Kde hlaď kamene melódia kryštálovej vody
Hľadím na tancujúce sady siluet stromov
Kde som sa ocitol pýtam sa žeby v ríši snov
Milujem jemnú vôňu nežnú chuť sladkú pieseň
Položil by som zato život aj vždy každý deň
Cez horúčavy potu plné ba aj cez dni mrazu
Tu vychutnávam si aj lovím takú extázu
No cítim niečo niečo mení sa jak tancuje
Slnko nebom tým čo plnia ho mrakov aleje
Večer prišiel príjemne chladný pre moje telo
Čo celý krátky deň zázrakov všedných prebdelo
Ach keď zriem slnko padajúc únavami stomi
Očarený som až mi to kolená podlomí
Tam v diaľke tam v diaľke tam kde končia zlaté polia
Hromy búrok čo v hrsti zvieram s nebom zápolia
Skrýva sa slnko pred nimi za čerstvým klasa kraju
Tichý spev kvapiek hlaď uška jak ťa počúvajú
Na šero súmrak padne no nie je to temnota
Len zažnú sa drahokamy ktoré nik nezráta
Spln striebristý sťa božie oko cestu ukáže
Mi cez mračná tajomné čo sú jak jeho stráže
Malinká mláka i v tej mláke strieborný mesiac
Duša moja je voľná je jak bez zábran letiac
Nežne pobozkal vánok stuhnuté moje svaly
Aj moje pľúca sýto vôňu jeho nasali
Ktorú bez korún kráľovné ba aj mocní králi
Hory lesy vody či aj lúky povolali
Velebím chvíľu noci tej jemnejšej od krému
Bo omámený som keď k nosu tomu istému
Pripletie sa vôňa javora rajského kľudu
Len tak mé viečka slabé spadnú jak bez síl budú
