Ten náhle zmenil smer letu a nedbajúc na bezpečnostné predpisy, vletel mu do cesty. Nasledujúci slabý buchnát za branie Božieho mena nadarmo ho nenechalo na pochybách, že jeho boss je - ako obyčajne - všadeprítomný a vševedúci…
Usadil sa na jednej z vrchných vetvičiek vyše dvadsať metrov vysokého vianočného stromčeka, ktorý sa týčil v strede historického námestia stredoeurópskej metropoly. Bol spokojný...mal odtiaľ skvelý výhľad a mohol sledovať svojho Jakuba bez toho, aby mu hrozila zase nejaká zrážka.
Jakub prišiel na námestie rovno zo školy...výnimočne sa rozhodol neísť na internát električkou, ale prejsť sa pešo cez námestie a nasať trochu vianočnej atmosféry a tiež dať si trochu horúceho punču - po dlhom státí v chladnom labáku univerzity mal pocit, že si ho zaslúži…
Arnošt ho mal rád...rozhodne mohol obísť aj horšie ako dostať na stráženie tohto príjemného a slušného mladíka, navyše dvakrát zaočkovaného, ktorý vďaka tomu slabo zelenkavo svetielkoval, čo však, samozrejme, videl iba Arnošt. A preto spozornel, keď pri stánku s horúcim punčom sa Jakub zrazu pustil do reči s neznámou dievčinou v tvídovom kabátiku, ktorej spod pletenej čiapky vykúkali hnedé kučeravé vlasy. Arnošt nemohol rozoznať, či je pekná...čiapku mala stiahnutú hlboko do čela a na tvári mala rúško. Čo však mohol rozoznať určite, boli slabučké červené svetielka, ktoré prebleskovali okolo jej hlavy. Znamenalo to jediné – bola POZITÍVNA !
Arnošt okamžite zletel dole a hľadal nad stánkom strážneho anjela dievčiny, ale ten sa evidentne niekde poflakoval. Jakub s dievčinou už boli na rade, bola otázkou pár minút, kedy dostanú nápoj a dajú si dole rúška, aby sa napili a...Nie, on rozhodne nechcel riskovať žiadne komplikácie...
Jačavá siréna hasičského auta preťala vzduch a dav zvedavcov sledoval, ako si hasiči poradia so spadnutým vianočným stromčekom. Televízna redaktorka pohotovo informovala, že nikto nebol zranený, ale že organizátori absolútne nechápu, ako sa také niečo mohlo stať...
