Hneď na úvod jasne hovorím, že som veľmi atypický televízny divák...televíziu nepozerám, nevlastním ani televízor...pätnásť rokov som sa potulovala po svete a za tú dobu si zvykla na občasné sledovanie niečoho, čo mi niekto odporúčal alebo sa v danej krajine dalo pozerať. Mám rada anglické seriály s ich typickým humorom aj anglické detektívky a mám slabosť na staré české, resp. československé filmy, pri ktorých ma chytá nostalgia. Nemám rada násilie a vulgárnosť a posledné roky ako vdova veľmi nedávam romantické filmy, takže škála toho, čo by som aj mohla pozerať, je naozaj úzka. Nemám vôbec žiadny prehľad o súčasnej slovenskej produkcii, poznám staršiu, resp. skôr už najstaršiu hereckú generáciu a potom tú najmladšiu, ktorú tvoria spolužiaci môjho syna - toť vsio.
Seriál Iveta mi ani nenapadlo pozerať a v podstate som o ňom ani nič nevedela až do momentu, kým starosta Trebišova nenapísal otvorený list vedeniu dotyčnej nemenovanej televízie a tento list niekto z mojich facebookových priateľov zdieľal. Pochopila som, že nielen on, ale aj ďalší obyvatelia Trebišova vnímajú seriál ako znevažovanie dobrého mena ich mesta. Mali výhrady voči zobrazovaniu života rómskej komunity tam, dokonca aj voči používaniu východniarskeho nárečia….
Trebišov poznám trochu...pochádza odtiaľ moja najlepšia priateľka a bola som tam niekoľkokrát. Východné Slovensko poznám inak celkom dobre...študovala som v Košiciach, moja mama pochádzala z Krompách a v Košiciach a Prešove žila v podstate celá rodina z jej strany. „Hutorenie“ mi nikdy nevadilo...vždy som sa smiala, že som hneď vedela, kedy mamička telefonuje s mojou krstnou mamou z Prešova - keď zdvihla telefón a odpovedala, bolo to jasné, aj keď nepovedala meno - okamžite „hutorela“ aj ona...po skončení telefonátu prešla opäť automaticky do spisovnej slovenčiny…
A tak keď som zistila, že názory na seriál sa naozaj rôznia, ale že ho zároveň režíroval renomovaný český režisér Jan Hřebejk, ktorého filmy ako Pelíšky, Pupendo či Šakalí léta patria k mojim obľúbeným, tak som si v archíve tie dva odvysielané diely našla a v rámci víkendu v posteli aj pozrela. A pochopila som…
Seriál Iveta nie je o Trebišove...je o celom Slovensku...v každom slovenskom meste je kostol, krčma a bordel a najdôležitejšie veci sa riešia práve tam...seriál je o našej slovenskej malosti, závisti, pokrytectve, o našich strachoch z toho, čo sa stane, keď sa niekto nespráva podľa šablóny...je aj o slovenskej mafii, ktorú takisto máme všade - aj keď v niektorých momentoch som mala pocit, že vidím zábery z Pulp Fiction…
Pred nedávnom som mala možnosť opäť vidieť, dá sa povedať už tak trochu kultový, československý film „Vesničko má středisková“. Nezabudnuteľné hlášky, skvelé výkony už odídených hereckých hviezd...film bol na tú dobu celkom odvážnou sondou do života československej dediny...v jednej z menej známych scén sa chystá rodina pozerať kriminálku západnej produkcie, ktorú hlásateľka ohlasuje povinnou frázou o tom, že „ film nastavuje zrkadlo pokrivenej kapitalistickej spoločnosti…“ Vtedajšia moc jednoducho nemohla pripustiť, aby si ľudia mysleli, že niečo z toho, čo vo filme uvidia, môže byť pravda, museli sme to chápať „ako nastavenie zrkadla“. Podobne vnímam aj spomínaný seriál...jednoducho nám nastavuje zrkadlo a to my ľudia nemáme radi...myslím si ale, že je dobre, že vznikol - aj keď rozdelil Slovensko na strany „za“ a „proti“ - pokiaľ si môžeme vyberať, je to ešte vždy dobre...
