Anglicko sa zavrelo 23.marca...prvý týždeň potom mi chodili uisťujúce emaily od všetkých agentúr, s ktorými musím kvôli pozostalosti po manželovi komunikovať, ale aj z bánk či od mojej právničky tu, že nech sa nebojím, že na kvalite ich služieb sa nič nezmení, že budú možno trochu pomalší, ale inak urobia všetko preto, aby sme boli my, zákazníci, stále spokojní...
Týždeň na to mi začali chodiť emaily, oznamujúce, že niektoré pobočky boli práve kvôli bezpečnosti nás, zákazníkov, zavreté, ale že inak všetko funguje ako normálne, ale nech radšej zvážim, či naozaj musím ísť niekde osobne a v prípade, že nie, radi odpovedia na môj email, prípadne telefonát. Pár dní na to mi oznámili, že zavreli prakticky všetky úrady a že ľudia pracujú z domu a majú homeoffice v čase od 10am do 4pm. Tým pádom, samozrejme, pokiaľ vám neodpovedali na váš email, nemali ste inú šancu len čakať, kým sa to stane, keďže súkromné čísla neboli zverejnené a telefonovať do úradov nemalo zmysel, keďže tam nikto nebol.
Zhruba týždeň na to prišli ďalšie emaily, oznamujúce, že zamestnanci odchádzajú na tzv. „furlough leave.“ Slovíčko „furloagh“ som nepoznala a aj keď som si zhruba vedela predstaviť, čo asi znamená, predsa som sa pre istotu spýtala anglickej švagrinej. Tá potvrdila, že áno, že je to nové slovo, vymyslené iba kvôli koronavíru a že sa nemýlim, že to znamená akúsi nútenú, čiastočne platenú dovolenku, počas ktorej zamestnanci musia byť doma a nemôžu pracovať. A tak aj bolo...väčšina agentúr mi oznámila, že sa mi ozvú koncom mája až začiatkom júna...a bodka, nemohla som jednoducho nič. Aj keď je pravda, že momentálne sa anglická vláda snaží celú definíciu „furlough“ dovolenky pozmeniť a poslať dotyčných úradníkov na britské polia, zbierať hnijúcu špargľu a jahody, ale žiaľbohu, zatiaľ bezúspešne.
Medzitým mi dal výpoveď nájomník z nášho londýnskeho bytu...dostal prácu v Brazílii, kde mu žila dcéra aj tehotná priateľka a tak behom pár dní zbalil švestky a uniknúc najprv z Anglicka autom do Maďarska sa potom odtiaľ ešte nejakým zázračným spôsobom do tej Brazílie nakoniec dostal. Keď už bol bezpečne tam a môj agent prebral od jeho bratanca kľúče od bytu, začal vymáhať depozit. Neviem, ako to funguje na Slovensku, v Anglicku, aby sa zabránilo nejakým problémom medzi landlordami, teda majiteľmi bytov, a nájomníkmi, sa zriadila akási osobitná banka s názvom Deposit scheme, kde sa depozit pri podpise nájomnej zmluvy prevedie s náležitými údajmi a pri skončení nájmu sa zase na základe potvrdenia landlorda, že v byte nedošlo k žiadnym škodám, vráti naspäť nájomníkovi.
V snahe dať veci čo najskôr do poriadku som hneď v stredu po Veľkej Noci napísala email na príslušný Deposit scheme, poskytnúc číslo účtu, kópiu nájomnej zmluvy a informáciu, že manžel zomrel a že prosím o odpoveď na moju emailovú adresu, keďže tá jeho už nie je platná. Vzápätí prišla automatická odpoveď, že sorry, sme zaneprázdnení, odpovieme vám najneskôr o päť pracovných dní. A naozaj, za päť pracovných dní, teda presne o týždeň, mi prišla odpoveď, že ďakujú za môj email, že áno, že účet je tam, aj peniaze, ale že aby to mohli riešiť, potrebujú manželov úmrtný list. Behom minúty som ho priložila a email odoslala, tešiac sa, že sa veci pohnú ďalej. Ale chyba lávky...prakticky okamžite mi prišla automatická odpoveď, že opäť sú busy a odpovedia mi do piatich pracovných dní...
A tak aj bolo...zase presne o týždeň mi prišiel email, že mi ďakujú za priložený úmrtný list, ale na to, aby uznali, že mám právo manipulovať s depozitom, musím dokázať, že som naozaj novým vlastníkom bytu a zaslať im tzv. Grant of Probate, čo je niečo také ako u nás rozhodnutie o ukončení dedičského konania. Opäť v priebehu minúty som to jedným kliknutím odoslala. Hádajte, čo sa stalo potom? Áno, hádate správne...opäť mi prišiel automatický mail, že ďakujú, že sú busy a ozvú sa mi o päť pracovných dní...ľudovo povedané, skoro ma švihlo...
Medzitým mi v piatok došiel nepríjemný email od nájomníka, ktorý samozrejme, trčí v Brazílii zavretý a bez sľúbenej roboty, keďže Brazília je na tom naozaj dosť zle. Napísal, že teda ho to už nebaví a že keď mu nepošlem depozit do štvrtka, čo bude mesiac, odkedy skončila nájomná zmluva, že požiada o nejaký „small claim“, čo som pochopila, že ma akože dá na súd, čo môže skutočne urobiť online aj z tej Brazílie. Žil v Anglicku už skoro dvadsať rokov a zjavne má svoje skúsenosti s nezodpovednými landlordami a vie, ako na to, aj keď to teda určite nie je môj prípad. Odpísala som mu a skúsila vysvetliť situáciu...zatiaľ neodpovedal. V stredu uplynie znovu týždeň a ja som zvedavá, ako prekvapenie ma bude čakať v mojej emailovej stránke v čase korony...
