Možno práve kvôli tomuto vysvetleniu som celkom nechápala, keď do ordinácie v londýnskej nemocnici Royal Marsden miesto doktora, ktorého sme očakávali, vstúpil malý Filipínec s kopou papierov a bez okolkov spustil, že je tu preto, aby zistil, či je manžel „eligible“ na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tejto nemocnici. Až následne mi došlo, že myslí jeden z ďalších významov a síce, či je manžel spôsobilý, resp. či má nárok na vyšetrenie a možnú liečbu bezplatným zdravotným systémom, v skratke známym ako „NHS“...
Manžel, inak pomerne pokojný Angličan, prekvapivo vybuchol so slovami „ Však ja som Brit!“ a evidentne dotknuto vysvetľoval, že už bol vyšetrovaný a liečený v troch ďalších londýnskych nemocniciach a že od neho nikto nič nechcel a že už má NHS číslo a vôbec... Mne osobne pripadalo celkom zábavné, že niekto, kto je evidentne imigrant v tejto krajine, zisťuje, či niekto, kto je rodený Angličan, má nárok na zdravotnú starostlivosť v Anglicku...
Filipínec sa však nedal a žiadal od manžela pas alebo vodičský preukaz, čo manžel, samozrejme, nemal – Angličania nemajú občianske preukazy a pas je u nich doklad na cestovanie, nenosia ho so sebou a do nemocnice už tobôž nie – našťastie som mala v mobile fotku manželovho pasu ja, keďže som dokazovala jeho identitu pri vypisovaní formulára na vydanie CD so snímkami z Magnetickej rezonancie v jednej z nemocníc predtým. Dotyčný to zobral ako prvý ústretový krok, ale následne chcel ešte aj doklad o vlastníctve alebo prenájme bytu, minimálne jeden zaplatený účet za elektriku alebo vodu alebo telefón - nie starší ako tri mesiace - a ešte aj doklad o zaplatení dane za predchádzajúci rok – čo, som, samozrejme, už v mobile nemala. A tak sme vyfasovali papier s požiadavkami a mailovou adresou a s odporúčaním, aby sme to urýchlene po návrate domov poslali, lebo inak manžel nebude môcť byť v nemocnici liečený. Celkom ma to šokovalo, keďže som v jednej z nemocníc, kde manžel predtým ležal, zažila niekoľko bezdomovcov, ktorí sa vôbec netajili tým, že tam prišli stráviť zimu...Tento týždeň dokonca manželov obľúbený „The Guardian“ uverejnil článok, v ktorom boli informácie, poskytnuté hovorcom anglického ministerstva zdravotníctva, v zmysle, že s prichádzajúcim ochladením a zvýšeným počtom chrípkových ochorení sú už teraz všetky nemocnice preplnené a že momentálne nemajú miesto pre skutočne urgentné prípady...
V každom prípade, manžel sa cítil celým týmto procesom neuveriteľne dotknutý a celou cestou domov o ničom inom nehovoril. Ja som pre istotu na druhý deň všetky požadované doklady dala dokopy a dotyčnému Filipíncovi ich preposlala. Ten sa následne ozval, že ďakuje, že je to v poriadku a že teda manžel je „eligible“ na ďalšiu vyšetrenia a liečbu v príslušnej nemocnici. A tak cez víkend začal a ja som zvedavá, či z manžela po šiestich plánovaných chemoterapiách tam bude znovu aj „ Eligible Bachelor “...
