Nuž, priznám sa, ako prvé mi napadlo, že logicky všetky letecké spoločnosti menia svoje letové poriadky s blížiacou sa zimou a že to teda s Brexitom nemá nič spoločné. Podobný názor malo aj niekoľko ďalších ľudí, ktorí komentovali tento status. Ale samozrejme, mnoho ďalších pokračovalo v šírení paniky a súhlasili s tým, že áno, že sa po Brexite - tobôž po „no deal“ Brexite už do Anglicka nedostaneme a že nám nič iné neostáva ako sa vrátiť späť na rodnú hrudu...
Ja som sa do debaty nezapojila...vôbec sa veľmi málo zapájam do rôznych takýchto diskusií na sociálnych sieťach, keďže mám svoje skúsenosti z diskusií pod mojimi blogmi, ktoré tiež mnohokrát boli o všetkom možnom inom než o tom, o čo mi v blogu išlo. Okrem toho, moje postavenie v Anglicku je tak trochu špecifické...som síce Slovenka, mám slovenské občianstvo, ale som zároveň vdova po Angličanovi a ako taká musím v Anglicku zostať a potýkať sa s anglickou byrokraciou za účelom riešenia manželovej pozostalosti...
Za ten rok, čo som už tu, som sa s nepružným anglickým systémom stretla už veľakrát a najmä s tým, ako sú tu všetci „poľapkaní“ z ochrany osobných údajov, čoho dôsledkom je, že s vami žiadna štátna inštitúcia nebude komunikovať mailom, ale iba poštou. Bohužiaľ, áno, všetko tu musí byť riešené písomne, čiže aj ja musím byť tu a mať adresu, kde mi bude pošta chodiť – keď som sa vrátila teraz naspäť do Londýna po desaťdňovom oddychovom pobyte na Slovensku, vchodové dvere na našom londýnskom byte sa mi nedali otvoriť, keďže podlaha bola plná doručených obálok. Áno, niektoré z nich boli aj kondolenčné karty, na posielanie rôznych kárt sú Angličania experti tiež, ale gro z nich tvorila práve korešpondencia s rôznymi úradmi, ktoré som musela oboznámiť s manželovým odchodom – paradoxne, aj keď daňovníkov som neinformovala, formulár o tom, že musím doručiť manželove daňové priznanie od 6.apríla až do 28. augusta, tam bolo tiež. Daňovníci zjavne majú svoje chodníčky ako získať informácie...a verím tomu, že sa zaplatenia príslušných daní budú dožadovať tiež...
Zaujímavá bola aj moja korešpondencia ohľadom manželovej životnej poistky. Doteraz mám v živej pamäti ako chlapík z istého anglického penzijného fondu manžela na terase nášho rijádskeho apartmánu presviedčal, aby ma menoval tzv. beneficiary, čo mi malo zaručiť, že v prípade jeho smrti celá finančná čiastka bude prevedená na mňa. A že bude stačiť keď pošlem úmrtný list a do piatich dní mám peniaze na účte – robila som si z neho vtedy totižto srandu, že keď všetko bude tak pomaly fungovať ako v Saudi, že určite skôr umriem od hladu ako sa ku mne peniaze z daného fondu dostanú. A ako obyčajne, som sa nemýlila. Na priateľovu radu som si dala vystaviť 10 úmrtných listov ( za púhych 110 libier ), aby som mala dosť pre všetkých byrokratov, a v naivnej predstave som jeden z nich zoskanovala a poslala ako prílohu mailu danému chlapíkovi s otázkou, že teda toto sa stalo a na akú adresu mám poslať originál. Miesto toho mi prišla odpoveď, že sú zaneprázdnení a že sa budú snažiť odpovedať do 5 pracovných dní. Presne o týždeň mi prišla odpoveď, že moja žiadosť bola postúpená oddeleniu, ktoré sa zaoberá úmrtiami klientov a že tí ma budú informovať. Za ďalší týždeň mi prišiel mail so zoznamom dokumentov, ktoré musím – samozrejme, poštou – doručiť. Zoznam obsahoval na moje prekvapenie okrem originálu úmrtného listu aj môj pas, sobášny list, anglickú adresu, výpis z banky – všetko buď originál alebo notársky overené - plus asi štyri tlačivá, ktoré bolo treba vytlačiť a vyplniť a spolu s ostatným poslať. A keďže som už medzitým bola odcestovaná, tak prešiel mesiac a ja stále nemám od nich ani cent...
Paradoxne s týmto systémom ma zaujal fakt, že na to, aby sme my, Európania mohli ostať v Anglicku, bola vládou zriadená špeciálna mobilná aplikácia, ktorou môžete požiadať o tzv. settled – ak ste v Anglicku dlhšie ako 5 rokov – alebo pre- settled status - ak ste kratšie. Aj keď to vyzerá jednoducho, zase až také jednoduché to tiež nie je. Mobilnú aplikáciu si môže síce stiahnuť každý vlastník mobilného telefónu, ale aplikáciu, ktorá vám umožní priamo zoskanovať váš pas či urobiť digitálnu fotku tváre, nemá každý telefón...Nemá ju môj starý SAMSUNG, ale nemá ju ani manželov nový IPHONE či kamarátkin Huawei... A tak som musela požiadať svoju českú priateľku, aby mi to pomohla riešiť cez jej telefón, ktorý to bol schopný urobiť. Pred pár dňami mi prišla odpoveď, že mi moju žiadosť schválili a že môžem ostať v Anglicku až do roku 2024 - len pevne dúfam, že tak dlho to dedičské konanie trvať nebude...
