„Daj ! “„Nedám !“ „Daj!“ „Nedám!“ naťahoval sa bača s vrchným honelníkom o ovcu. A keďže vrchný honelník bol mladší a silnejší, nakoniec vyhral a ovcu z bačových rúk vytrhol.
„Nemôžeme mu dať ovcu,“ presviedčal baču honelník, „však viete, že ovce nie sú naše, že ich len gazdom opatrujeme a musíme ich vrátiť...čo keď príde nejaký gazda, že chce svoju ovcu, a tej nebude, čo mu povieme, há?“ opáčil honelník.
„Nuž,“ posunul si bača baranicu, „povieme, že ju vlk uchytil a roztrhal...“
„Ha ha,“ rozosmial sa honelník, „dobre viete, že to boli len báchorky o tom, že sú vlci premnožení...takisto ako medvede... a tie aj tak teraz v zime spia..“
„Alebo povieme, že si zlomila nohu a museli sme ju zabiť…“ spomínal si bača na klasické výhovorky.
„ A čo, keď nebude veriť a bude chcieť kožušinu ukázať, čo urobíme, keď ju nebudeme mať?“ nedal sa honelník.
„Nuž, tak ja teda neviem…“ rozhodil bača smutne rukami, „ale nemôžeme tam ísť s prázdnou...pozri, čo mu tamtí traja podonášali...že zlato, kadidlo a myrhu...a my čo? Však by nás po celom svete ohovorili…“ krútil hlavou bača, pozerajúc do maštaľky…
„A čo takto výlet do Tatier?“ zamiešal sa do rozhovoru mladší honelník.
„Vleky majú 10 percent DPH, gastro tiež, ani nás to nevyjde draho…“ dodal.
„Ale choď, však sa sotva narodil, nevie ešte ani na nohách stáť, nieto na lyžiach, a kým bude vedieť, tak už to dávno platiť nebude…“ mávol rukou bača.
„A čo keby sme niečo venovali jeho matke? To sa dnes nosí, že spokojná matka, spokojné dieťa...nejaký ten wellness alebo dokonca plastiku, nech sa maliari môžu vytešovať z krásneho modelu na oltárne obrazy?“ skúsil ďalší z pastierov.
„No a čo otec? Keď nedáme jemu nič, tak nás hneď obvinia z gendrovej nekorektnosti a médiá nás roznosia v zuboch…“ ozval sa zase bača, ktorý už mal svoje skúsenosti.
„Viete čo?“ ozval sa zrazu vrchný honelník.
„Dajme mu nejakú radu...to nič nestojí, a veď sa u nás už dávno hovorí, že „dobrá rada nad zlato…“
„Joj, múdry si ty, múdry,“ pochválil ho bača.
„Už len vymyslieť, akú tú radu mu dať…nuž, zadumajme sa…“
A tak dumajú a dumajú až dodnes...
