Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Niekedy v júli po príchode do Anglicka som uverejnila blog, v ktorom som opisovala svoje zážitky z anglického hotela, kde skoro nič nefungovalo...teraz už viem, že je to tu viac menej pravidlo - nie výnimka...
Tohoročný november prežívam v Londýne...je skutočne studený, sychravý, šedivý a pochmúrny...a nemám ho rada ešte viacej ako tie predchádzajúce...
Naozaj som netušila, že ma anglické zdravotníctvo po pár týždňoch tak vytočí, že vypustím z úst tieto slová...a to som v Saudi bojovala s mutawami, Ramadánom, a bohvie ešte čím...ale ani raz som podobné slová nevyriekla...
...vzdychla som si nostalgicky, keď sa Boeing 777 Kuwait Airways odlepil od zeme na kuvajtskom medzinárodnom letisku. Písal sa 30.september 2018 a môj vyše sedemročný pobyt na Blízkom Východe sa nečakane skončil...
„Sprepitné, všimné, obslužné, tip, díško, tringelt, bakšiš...“ alebo aké iné pomenovania poznáme pre jednoduchý akt ocenenia nejakej služby peniazmi navyše? Také jednoduché to ale vždy byť nemusí...
...tak by určite okrem svojich populárnych románov ako napríklad „Hotel“ či „Letisko napísal aj román „Kúpele“...fungovanie takého obrovského komplexu ako sú piešťanské kúpele je totižto určite nemenej zaujímavé...
Dnešný blog bude trochu zmätený, keďže aj ja som tak trochu zmätená...po dlhšej dobe som bola počas moslimskej púte do Mekky na Slovensku a tak ma prekvapilo, čo všetko sa tu človek dozvie...
...nezvyčajne prísnym hlasom prikázal môj ocko. Bránička bola vysoká skoro dva metre a oddeľovala kvetinovú záhradku od farského dvora, cez ktorý sa chodilo do kostola a na cintorín...bol z nej najlepší výhľad naširoko-naďaleko..
„Myslíte si, žeby Slovensko po vzore Francúzska a Dánska malo zakázať burky?“ opýtal sa ma s vážnou tvárou jeden z účastníkov autogramiády mojej knihy Zaviate pieskom v Piešťanoch pár dní dozadu...
...spýtala som sa naivne sama seba druhý deň nášho pobytu v hoteli Queen v anglickom meste Portsmouth. Následne sa ukázalo, že sa predsa len ešte niečo nájde...
Na rozdiel od Prahy, kde som opisovala svoje zážitky po skoro štyridsaťročnej neprítomnosti, v Anglicku som v posledných rokoch strávila oveľa viacej času a bola tam naposledy vlani v marci – aj keď iba na tri dni v Londýne...
Moja ostatná kniha Zaviate pieskom, mapujúca zážitky z ďalších krajín Blízkeho Východu, konkrétne z Kuvajtu a Libanonu, práve dorazila do slovenských kníhkupectiev...najčerstvejšiu zábavnú perličku z Libanonu však ponúkam tu...
Pár minút v nedeľu po polnoci prvé saudské ženy sadli za volant...sociálne siete boli takmer okamžite zahltené nadšenými videami...ale je tento fakt pre saudské ženy naozaj výhrou?
Na mojom pracovnom stole v Kuvajte mám slovenský stolový kalendár. Dostala som ho na Vianoce - aby som nezabudla, kedy má kto na Slovensku meniny a kedy je nejaký sviatok. V nedeľu tam bolo uvedené „Deň otcov“...
V utorok večer som sa vratila do Kuvajtu po pracovno-odychovom pobyte u našich českých susedov. V Prahe som nebola dávno...skoro štyridsať rokov – ak nerátam letisko, samozrejme. A nevychádzala som z údivu...
Určite mnohým z vás pri čítaní tohoto nadpisu napadnú rozkošné večerníčky, ktoré sa vždy končili odhodlanou vetou hlavného hrdinu: „ A predsa budem požiarnikom!“ Môj blog však pripomína túto vetu iba zdanlivo...
Minulý víkend boli v Libanone parlamentné voľby. Na rozdiel od mnohých iných krajín, ktoré sa snažia o predčasné voľby, tieto boli oneskorené...konali sa totižto až deväť rokov po tých predchádzajúcich...
Pár víkendov dozadu sme na terase nášho kuvajtského bytu premietali kultový československý film „Limonádový Joe“.Prevažnú väčšinu asi dvadsaťčlenného publika tvorili tu žijúci Česi a Slováci...tento blog bude ale nielen o tom...
Pred niekoľkými rokmi, kým som ešte žila v Saudskej Arábii, som písala o miestnej cenzúre...dnes mám pocit, že sa karta obrátila a cenzúruje sa na Slovensku...
V čase, keď celé Slovensko vrie a my v zahraničí sa striedavo modlíme a striedavo držíme palce, aby sme mohli opäť hrdo hovoriť, že sme zo „Slušného Slovenska“, naši štátni úradníci majú úplne iné priority...
