Kanárske ostrovy sú jedným z najkrajších súostroví sveta. Každý z ostrovov ponúka niečo iné...
Súostrovie ležiace 100 kilometrov od severozápadného pobrežia Afriky sa skladá z 13 ostrovov. Turisticky najobľúbenejšia je štvorica: Tenerife, Gran Canaria, Fuerteventura a Lanzarote. Stále väčšej obľube sa tešia La Palma, La Gomera a El Hierro.
V mojom teenagerskom veku, v rokoch 80-tych, keď niekto plánoval dovolenku na Kanárske ostrovy, považovalo som to za luxusnú nedosiahnuteľnú dovolenku. Už spôsob dopravy bol exotický: lietadlo:-)
Tento pocit sa mi vybavil pred siedmimi rokmi, keď som si všimla, že zo Ženevy lieta Easyjet na Kanárske ostrovy za smiešnu cenu, let trvá okolo 3,5 hodiny. Prečo si nesplniť dávny sen o nedosiahnuteľnej dovolenke? Náhodná voľba padla na ostrov Fuertenventura.
Z dovolenky sme prišli nadšení. S priateľom sme založili tradíciu: každoročne v januári spoznáme jeden z ostrovov. Plán plníme, s výnimkou covidovej prestávky.
Január je ideálny mesiac z hľadiska naplnenosti rezortov a teploty. Pre pobyt si spravidla vyberáme hotely z reťazca H10, sú komfortné, ponúkajú zaujímavý večerný program, nachádzajú sa priamo na pláži. Ubytovanie s polpenziou vychádza okolo 200 €/noc.
Cena dvoch leteniek s prenajatím auta nás vyšla okolo 700 €. Teplota sa aktuálne pohybuje okolo 22 °C, ideálna na relax, kúpanie, prechádzky i spoznávanie ostrova.
Fuertenventura bol našim prvým precestovaným ostrovom. Postupným spoznávaním ďalších ostrovov sme konštatovali, že dojmy z úvodného ostrova zostávali dlho neprekonateľné.
Tohoročný Lanzarote si však vybojoval prvenstvo na plnej čiare a je prvým, ktorému venujem článok:-)
Ostrov je synonymom sopiek, lávových polí, skál neuveriteľných tvarov, čiernych a červenkastých krajín, ktoré kontrastujú s bielou farbou typických domov (maximálne dvojposchodových), modrou farbou mora a azúrovou oblohou.
Zopár povinných faktov o ostrove:
Lanzarote je sopečný ostrov v Atlantickom oceáne, pravdepodobne na súostroví, prvým obývaným. Prostredie ostrova, pokrytého lávovými vyvreninami, sa prirovnáva k povrchu Marsu, čo vo veľkej miere využívajú filmári.
Charakter ostrova zmenila séria sopečných erupcií v rokoch 1730-1824. Učebnicou vulkanizmu je pohorie Montañas del Fuego, ktoré je súčasťou Národného parku Timanfaya.
Ostrov ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta: vysoké skalné útesy, vzdušné výhľady, výstupy na sopečné vrcholy či návštevu vulkanických tunelov pod povrchom.
Dĺžka ostrova je 55 kilometrov, šírka 18. Z rozlohy ostrova je zrejmé, že v rámci týždňovej dovolenky sa dá precestovať krížom-krážom. More je viditeľné takmer z každého bodu.
Počet obyvateľov: okolo 140 000.
Hlavné mesto je Arrecife. Tu sa nachádza letisko pomenované podľa najväčšej osobnosti ostrova, ktorým bol umelec, architekt, environmentalista César Manrique. O ňom bude ešte nemalá zmienka. Keď sme však pri tých osobnostiach, svoju milovanú nehnuteľnosť na ostrove vlastnil Karel Kryl a dokonca tu vystupoval Karel Gott. Páni mali dobrý vkus...
Veľká časť ostrova je prírodnou rezerváciou a prísne stavebné obmedzenia sú platné i v čase rozmachu cestovného ruchu. Práve ekologicky zmýšľajúci kreátor ostrova César Manrique významnou mierou ovplyvnil život jeho obyvateľov. Mimochodom autá s jeho logom sú prítomé po celom ostrove.
Pod ostrovom sa nachádza aktívna sopka, ktorej prítomnosť sa turistom demonštruje v podobe horúcich kamienkov, vyhrabaných tesne pod povrchom, vznietenia suchých kríkov hodených do vyhĺbenej jamy či gejzíru horúcej vody. Je to miesto s najvyššou geologickou teplotou na svete: 300 °C len desať metrov od povrchu.
Najkrajšie pláže ostrova sa nachádzajú v južnej časti ostrova, spomeniem pláž Papagayo či pláž Famara na sevorozápade. V zimnom období je príjemné načerpať energiu na pláži, opaľovať sa na bielom či zlatom piesku či schladiť sa v tyrkysových a krištáľovo čistých vodách. Vstup na pláž Papagayo je spoplatnený, 3 €, a vedie k nej prašná niekoľkokilometrová cesta. Oplatí sa ju však absolvovať, pozrite na tie fotografie:
Z dovolenkových destinácii na ostrove by som odporučila: Playa Blanca, Puerto del Carmen prípadne Costa Teguise. My sme pobyt začínali v kľudnom dovolenkovom raji Playa Blanca, na posledné dni sme sa presunuli do Puerto del Carmen. Druhá menovaná destinácia je vhodná pre milovníkov nočného rušného života.
Úžasným zážitkom je návšteva vinárskej oblasti La Geria, Bodega STRATVS. Vína s chráneným označením pôvodu sú kvalitné a medzinárodne uznávané. Môžete si ich vychutnať vo vínnej pivnici a zároveň obdivovať krásu krajiny.
Vínna réva sa pestuje v charakteristických kruhoch, vytvorených z kameňov, ktoré chránia proti ustavičnému vetru.
V tunajšom víne sa transformuje pôda, vietor a oheň, čo mu dáva vskutku exotickú príchuť. Degustácia vína bola viac než nutná:-) Priateľ si pochutnal na bielom sladkom víne (pre mňa nepochopiteľné), odrody Malvasia volcanic , ja som dala prednosť silnému červenému vínu odrody Syrah.
Napriek extrémnym podmienkam prostredia sa niekoľkým generáciám ostrovanov podarilo vyťažiť zo zdanlivo neúrodnej pôdy maximum. Tento ostrov skrýva pod svojim sopečným plášťom mnohé ďalšie prekvapenia.
Spomínaný multidisciplinárny umelec César Manrique (1919-1992) sa narodil na Lanzarote. Študoval v Madride, svoje diela vystavoval po celom svete. Na určitý čas sa usadil v kolíske umenia, v New Yorku. V roku 1966 sa vrátil na svoj rodný ostrov a začal svoj najosobnejší a najambicióznejší projekt: ostrov mu poslúžil ako prírodné plátno. V jeho dielach sa odráža láska k rodnej krajine, rešpekt k prírodnému prostrediu i k miestnej architektonickej tradícii. V roku 1978 získal Svetovú cenu za ekológiu a cestovný ruch. Jeho tvorbou preniká vízia vzťahu medzi prírodou a človekom. Pod umelcovým vedením začalo svoju činnosť Miestne umelecké, kultúrne a turistické centrum CACT, ktoré umelcove vizionárske myšlienky šíri naďalej i po jeho tragickej smrti. Vďaka ich práci vykonávanej s rešpektom a udržateľným spôsobom môžete vstúpiť do fascinujúceho podzemného sveta vytvoreného erupciami, spoznávať jaskyne a sopečné tunely.
Poďme spoločne spoznávať miesta, v ktorých nezmazateľnú stopu zanechal geniálny umelec César Manrique. Jameos del Agua a Cueva de los Verdes vám odkryjú tajomstvá útrob zeme.
Jameos del Agua
zahŕňa niekoľko jaskýň sopečného pôvodu (tvorených lávou tečúcou zo sopky do Atlantického oceánu).
Nájdete tu jazierko s morskou vodou a nevidiacimi krabmi, ale i koncertnú sálu, luxusnú reštauráciu či ďalšie príjemné posedenia.
Súčasťou je palmový háj s umelým jazerom či Múzeum Casa de los Volcanes, vulkanologické centrum vedeckého a kultúrneho významu.
Návštevu múzea vrelo odporúčam, treba si priplatiť, vstupné činí spolu 20€. Múzeum vzdáva poctu transformačnej sile sopiek. Originálne vybavenie a špičkové technológie vytvorili zbierku neopakovateľných zážitkov z návštevy Jameos del Agua. Múzeum je interaktívne a my sme v ňom strávili viac ako hodinu. Na prekvapenie po mojej tradičnej učiteľskej otázke, čo sa priateľovi na Lanzarote najviac páčilo, uviedol práve toto múzeum. Hmm, to ja mám iného favorita, uvediem na záver:-)
V múzeu sme sa okrem iného dozvedeli, že Lanzarote je súčasťou UNESCO Geo Globalparku.
Cueva de los Verdes
podzemná jaskyňa vznikla vulkanickou činnosťou neďalekej sopky Corona. Je dlhá cca 7 km, sprístupnený je kilometrový úsek. V minulosti slúžila ako útočisko pre obyvateľov ostrova, ktorí sa tu schovávali pred nájazdmi pirátov. Za súčasnou podobou jaskyne Cueva de los Verdes stojí Jesús Soto, spolupracovník Césara Manriquea, ktorý pracoval na jej osvetlení a dokonale zvládol interiérovú hru svetla a tieňov. V jaskyni sa nachádza koncertná sieň a nie je žiadnym prekvapením, že je obdarená mimoriadnymi akustickými vlastnosťami.
Jaskyňa je prístupná iba so sprievodcom. Prehliadka trvá približne 50 minút, vstupné 15€.
Jardin de Cactus
Príjemná a nezabudnuteľná je prechádzka v kaktusovej záhrade pri dedinke Guatiza. Nachádza sa tu približne 4 500 exemplárov kaktusov, 500 druhov z piatich kontinentov.
Kaktusová záhrada Jardín de Cactus je otvorená každý deň a vstupenka stojí 8€.
Nachádza sa tu približne 4 500 exemplárov kaktusov, 500 druhov z piatich kontinentov.
Záhrada je navrhnutá ako amfiteáter, ktorému dominuje veterný mlyn. Práve z neho budete mať na záhradu najkrajší výhľad.
Mirador del Río
je prírodná vyhliadka, dokonale integrovaná do prostredia. Nachádza sa vo výške 475 metrov na útese Risco de Famara na severe ostrova. Poskytuje jeden z najúžasnejších výhľadov na Lanzarote. Je veľkolepým projektom integrácie umenia a prírody. Nachádza sa medzi dvoma geologickými prvkami mimoriadneho významu: impozantným Risco de Famara a sopkou Corona. Z jeho panoramatických okien i vonkajšej terasy možno obdivovať súostrovie Chinijo, vrátane ostrova La Graciosa - ôsmeho ostrova Kanárskych ostrovov. Vstupenka stojí tiež 8€.
Timanfaya
Veľký moment prišiel v srdci Národného parku Timanfaya, ktorý je veľkolepou demonštráciou vulkanizmu na ostrove.
Drsná, pozoruhodná, divoká krajina, kde vládne hrobové ticho. Pohorie Montañas del Fuego môžete navštíviť autobusom so sprievodcom. Po celej trase vás oslní pestrofarebná panoráma, ktorej dominujú sopečné kužele, lávové polia, rôznorodo tvarované skaly. Príroda tu namiešala špecifickú paletu farieb, od červenej, oranžovej až po okrovú, hnedú a čiernu.
Do prostredia národného parku architekt s citom integroval reštauráciu El Diablo. Je tvorená valcovitými sklenenými telesami, ktoré na vás budú pôsobiť dojmom, že sú súčasťou sopky. V reštaurácii El Diablo využívajú pri príprave jedla Carnes al calor del volcán teplo vychádzajúce zo stredu Zeme.
Vstup do parku Timanfaya je spoplatnený (vstupenka stojí 20€), voľný pohyb po parku nie je povolený. Návštevníci majú dve možnosti: zaplatiť si súkromnú prehliadku so sprievodcom, alebo využiť prehliadku klimatizovaným autobusom s audio sprievodcom.
Neďaleko parku na vás čaká ďalšia atrakcia Echadero de camellos. Tu si môžete zajazdiť na ťavách, prejsť sa medzi sopkami a cítiť jemný vánok očarujúcej krajiny. Túto aktivitu som vybrala bez rozmýšľania, neskôr som si to vyčítala. Ťava mi bola taká sympatická, že som sa jej celý čas ospravedlňovala za moje a predovšetkým priateľove nadbytočné kilogramy:-) Výnimočné zviera to však zvládlo hrdo a statočne, mala som pocit, že je o ne dobre postarané.
Na záver som si nechala dva klenoty: rybársku dedinku El Golfo so zelenou lagúnou Charco de los Clicos a Casa museo del Campesino.
Za divokými vlnami Atlantiku sme sa vybrali do rybárskej dediny El Golfo. Všade prítomné lávové skaly, ostré ako britva vzbudzovali rešpekt. Niekoľko metrové vlny rozbíjajúce sa na skalách sme obdivovali s takým záujmom, že sme si nevšimli ako plynul čas.
Boli sme odmenení spektakulárnym západom slnka, ktorý prebehol okolo 18h10. Na tieto fotky sme obzvlášť pyšní:-)
Dedina rybárov ponúka i množstvo vychýrených reštaurácií či kaviarničiek. Medzi suvenírmi vynikajú polodrahokamy svetlozelenej farby. Najväčšou atrakciou miesta je však zelená lagúna Charco de los Clicos, ktorá vznikla zaliatím krátera sopky.
Od mora je oddelená čiernou piesočnou plážou.
Zelenú farbu jej dodala vysoká koncentácia morských rias.
Casa-Museo del Campesino je bielo-zelené múzeum poľnohospodárstva a remesiel. Manrique ho vytvoril ako poctu farmárom a remeselníkom, podieľajúcich sa na zveľaďovaní ostrova. Nájdete tu obchodíky s tradičnými remeselnými produktami, kongresovú miestnosť, reštauráciu, ale aj jaskyňu s tunelom. Súčasťou komplexu je pomník Monumento al Campesino. Vstup je voľný.
Práve tu prišiel môj najsilnejší moment, a to nielen kvôli španielskemu tapasu či národnemu koktailu Sangria. Sediac, som si nahlas opakovala vetu: La vie est belle a túžila, aby tento vzácny moment v raji trval čo najdlhšie...
César Manrique venoval svoj talent na rozvoj krajiny, s krajanmi sa podelil o lásku a úctu k svojmu regiónu.
Sopečná krajina Lanzarote prebúdza jedinečné pocity. Sú inšpiratívne, záhadné, tajomné. Napĺňajú energiou. Lanzarote je ostrov, kde turistika, umenie a príroda idú ruka v ruke.
Ukazujú nám nespútanú silu prírody...Uff, akí sme len maličkí a pominuteľní...
Bonus na záver: Medzi vernými čitateľmi mám aj mojich spolužiakov z gymnázia, ktorí sem-tam niečo doplnia. Lanzarote okomentoval náš doktorko, žijúci v USA, Janko Kriska. Citujem: Lanzarote je miesto, kde sa koná jeden z najťažších Ironmanov. V roku 2006 som ho zdolal. Európania sem chodia trénovať do klubu La Santa, je jedným z najobľúbenejších tréningových centier (tenis, futbal, triatlon) v Európe.
