So synom sme sa opäť vybrali na tradičné lyžiarsko-cestovateľské, gurmánske dobrodružstvá. Naše cesty viedli do francúzskeho regiónu Auvergne-Rhône-Alpes (Megève, Chamonix-Mont-Blanc), do švajčiarskeho hornatého kantónu Valais (Zermatt, Saas-Fee, Verbier) a napokon do kantónu Vaud (Villars-Gryon-Diablerets) s mýtickým Glacier 3000.
V predchádzajúcom článku sme objavovali stredisko Megève, nevynechajúc návštevu Chamonix-Mont-Blanc. Presun z Francúzska do Švajčiarska bol plánovaný horskými priesmykmi Montets a Forclaz (1527 m). Priesmyk Forclaz je dôverne známy aj cyklistom Tour de France.
Prejazd sme plánovali na necelú hodinu, v skutočnosti sme absolvovali poldenný výlet v aute, spojený s exkurziou po platených tuneloch a obhliadkou čarovného talianskeho údolia Aosta:-)
Po úvodnom rozlyžovaní vo francúzskej Megève sme sa ubytovali v susednom Chamonix-Mont-Blanc. Tešili sme sa na gastronomický zážitok vo forme tradičného savojského syrového jedla i večernú prechádzku v centre mestečka. K porovnaniu týchto dvoch stredísk uvediem nasledovné: Na promenáde v Megève stretávate upravené dámy v kožuchoch i elegantných pánov v na mieru sediacich kabátoch, v Chamonix strapatých freeriderov s odloženými lyžami pred barom do neskorej noci. Obe strediská majú svoj šarm...
Francúzske Alpy sa môžu pochváliť najvyššou horou Álp (Mont Blanc, 4808 m n. m.). Spektakulárny výhľad na ňu vám ponúka práve spomínané Chamonix. Po výstupe lanovkou na jeden z vrcholov masívu Mont Blanc, na Aiguille du Midi (3842 m n. m.), máte pocit, že Mont Blanc je kúsok od vás. O zázračnej panoramatickej jazde lanovkou okolo tejto hory tiež musím napísať článok.
Husté sneženie pokračovalo a my sme sa pri tradičnom francúzskom aperitíve cítili takmer vianočne. Netušili sme, čo nám toto výdatné sneženie spôsobí.
Slávnostnú atmosféru umocnil vskutku šarmantný hotel Auberge du Manoir, v ktorom nám na raňajky ponúkli najlepsie pečivo Pain au chocolat, aké sme kedy jedli.
Bez hanby som si jednu túto pochúťku zabalila a dobre som urobila. Presun cez horské priesmyky do švajčiarskeho kantónu Valais do mestečka Martigny bol nekonečný...
Pre husté sneženie a padajúce lavíny bol uzavretý esenciálny horský priesmyk Forclaz. Rozhodovali sme sa medzi plánom B, vrátiť sa do Ženevy a obísť celé Ženevské jazero alebo zvoliť plán C, cez tunely Mont Blanc a Grand-Saint-Bernard, vrátane prehliadky talianskeho údolia Aosta. Netušili sme, že existoval plán D, trpezlivo počkať na otvorenie priesmyku, ktorý je údajne otvorený 365 dní v roku (Francúzi ním dochádzajú za lepšími platovými podmienkami do Švajčiarska).
Zvolili sme plán C, ktorý nám zabezpečil pol dňa stráveného v aute a peňaženku odľahčil takmer o 100 EUR. Odmenou nám bol prejazd mýtickými tunelmi Mont Blanc (11,6 km) a Grand-Saint-Bernard (5,8 km),vybudovanými priamo pod masívom Mont Blanc. Zopár praktických informácií: Tunel Mont Blanc spája Francúzsko s Talianskom (jednosmerný lístok stojí 54,80 EUR), tunel Grand-Saint-Bernard prepája Taliansko so Švajčiarskom, prejdete ním za 31 EUR.
Všetko dopre dopadlo, konečne sme dorazili do švajčiarskho mesta Martigny (zaujímavé mesto, okrem iného kolíska Bernardínov v Barryland).
Strasti presunu však nekončili. Príchod do Zermattu je komplikovanejší, vzhľadom na obec bez motorových vozidiel. Avšak pohľad na jednu z najkrajších hôr sveta – Matterhorn, zmaže všetky cestovateľské problémy.
Opäť zopár praktických informácii. Minulý rok sme za príchod do magického Zermattu zaplatili cca 150 CHF (súkromné parkovisko, presuny taxíkmi). Tento rok, už skúsenejší, sme znížili výdavky o polovicu (parkovanie na vlakovej stanici, presun vlakom z Täsch, využitie hotelového taxíka). Lyžiarsky lístok s možnosťou lyžovania na talianskej strane: 140 CHF, hotel na dve noci: 600 CHF.
Privítanie v hoteli Matthiol prebehlo s welcome drinkom, plápolajúcim ohňom v krbe i vyhriatym SPA centrom. Nasledovala prechádzka po dedine i príjemné stretnutie s mladou Slovenkou. Hotel ponúka možnosť privátnej večere v prírodnej chalet, vo forme igloo, čo sme samozrejme využili. Zážitok neopakovateľný.
Do vychýrenej lyžiarskej destinácie sme však prišli kvôli lyžovaniu, počas ktorého sme sa nevedeli nabažiť pohľadov na Matterhorn z každej strany.
Vyviezli sme sa na trase Zermatt-Furi-Aroleid-Schwarzsee-Furgg-Trockener Steg-Matterhorn Glacier Paradise do výšky 3 883 metrov. Zlyžovali sme Plateau Rosa (3 480 m) a prešli na taliansku stranu až do dedinky Breuil-Cervini (2 050 m). Nasledovali zjazdovky Plan Maison (2 555 m), Fornet (3 048), Bontadini (3 100 m) a Theodulpas (3 301 m).
Ďalšie možnosti lyžovania ponúka oblasť Gornergrat (3 089 m) a Rothorn (3 103 m), kde sa dostanete i najstaršou elektrickou zubačkou na svete.
Ešte k tomu stretnutiu so Slovenkou, teraz už Zermattčankou. Pri potulkách centrom mesta sme navštívli miestny kostol, múzeum, športové obchody, oddychovali pri drinkoch na terase, samozrejme s výhľadom na Matterhorn.
Vychytená lokalita je tiež centrom predaja švajčiarskych hodiniek, najrenomovanejších značiek. Vždy ich „očumujeme“ vo výkladoch, tentokrát sme sa rozhodli, že sa na tie hodinky pozrieme aj zblízka. Nedarilo sa mi otvoriť dvere obchodu, boli zamknuté. Syn mi vysvetlil, že do takýchto obchodov sa vstupuje po zazvonení. Ďalším prekvapením bola Slovenka za pultom, ktorá sa nám okamžite prihovorila po slovensky a počas príjemného rozhovoru poskytla množstvo informácií. Samozrejme, že sme nevynechali tému aktuálnych udalostí na Slovensku. Nebolo potrebné ani pomenovať veci, len sme tak spolupatrične krútili hlavami...
Zermatt je bezkonkurenčná destinácia ale už som sa tešila na moju srdcovku Saas Fee, ktorú mnohí nazývajú perlou Álp.
Je to zimný raj, kde nikdy nechýba sneh. Skupina Wham tu natočila video (klip) k úspešnej pesničke Last Christmas a my sme tento rok náhodne objavili dôkaz, že klip sa naozaj natáčal v Saas Fee.
Nachádza sa vedľa našej obľúbenej kaviarne 12 Inch Cof-Fee. V nej sa nám prihovoril ďalší Slovák, pracujúci v bare už sedem rokov. Aj ten pokrútil hlavou nad súčasnou situáciou na Slovensku ale zároveň dodal, že sa už teší na návrat. Je nás viac, ktorí to s návratom na Slovensko myslíme vážne...
Ďalší mladý Slovák, pracujúci pri lyžiarskych vlekoch mi galantne podal lyžiarsku kotvu:-)
Destinácia ponúka pôsobivé výhľady na hory, siahajúce do výšky 4 000 metrov, panenskú prírodu a lyžovanie do nadmorskej výšky 3 600 m.
Centrum dedinky je malebné, ubytovanie v nej si treba zabezpečiť niekoľko mesiacov dopredu.
Počas večernej prechádzky sme si dokonca pozreli hokejový zápas tretej hokejovej ligy medzi domácim tímom a Zermattom.
Na 150 kilometroch svahov sa lyžuje 10 mesiacov v roku. Súčasťou strediska sú lyžiarske svahy v Saas-Grund a Saas-Almagell, obklopené 13 štvortisícovkami, ktorým dominuje najvyšší vrch Švajčiarska Dom (4 545 m). Pohodovému lyžovaniu sme sa venovali medzi stanicou Morenia (2 550 m) a Felskinn (3 000 m), zväčša na červených zjazdovkách. Vychutnali sme si tiež najdlhší zjazd Panorama z Mittelallalin, Felskinn až do Saas Fee.
Pod ľadovcom v stanici Allalin (3500 m) bolo trochu chladnejšie.
Dokonca som sa vedome ocitla na čiernej zjazdovke Längfluh (2 870 m), asi aj preto, že spája dva príjemné bary, ktoré som si nechcela nechať uniknúť:-)
Hotel Alpin nám poskytol takýto ranný výhľad na hory.
Opakovane, najradostnejšie lyžovanie sme zažili v stredisku Verbier. Vždy máme šťastie na azúrovú oblohu, mimoriadne dobré snehové podmienky a všade príjemnú dobrú náladu. O stredisku som už písala viackrát, uvediem len niekoľko aktuálnych fotografií a spomeniem milé stretnutie so starším manželským párom, žijúcim v tejto „vychytenej“ destinácii.
Objavila som tu jeden „zašitý“ obchod s osobitým čarom. Nazvala by som ho obchod s rozličným tovarom, v ktorom prevládali dekoračné predmety, suveníry, knihy ale i kuchynské potreby. V obchode neboli žiadni zákazníci, za písacím stolom sedel starší pán a niekoľko metrov ďalej, za ďalším písacím stolom staršia dáma. Celé mi to prišlo ako z filmu pre pamätníkov. Syn z obchodu hneď vyšiel, nič nepochopil, ale ja som cítila príbeh. A toľko som sa toho dozvedela, okrem iného aj skutočnosť, že pán vyhral v mladosti lyžiarske preteky v Jasnej pod Chopkom a s dojatím mi ukazoval obrovský krištáľový pohár. Dodal, že Petra Vlhová je jedna z mála lyžiarok, ktorá lyžuje korektne...
No neodfoťte si tohto pána i s jeho verziou z mladosti:-)
Lyžovania som začínala mať pomaly dosť, veď skúste držať tempo s 35-ročným chalanom. Napadla ma dobrá myšlienka na oddych – sánkovačka v neďalekej obci Les Diablerets, s jednou z najdlhších sánkarskych dráh vo Švajčiarsku.
Ako sa ukázalo, ani sánkovačka nie je úplne oddychová záležitosť, je pri nej však plno zábavy!
O tom už nabudúce...
