Parťáka mi robil syn, opäť som si uvedomila, ako ma s ním bavia lyžiarske, gurmánske a cestovateľské zážitky. Tentokrát sme lyžovali v strediskách Saas Fee, Zermatt, Loeche a Crans Montana. Strediská sa nachádzajú v hornatom kantóne Valais.
Tohoročné lyžiarske dobrodružstvo sme začali v Saas Fee a nemohli sme urobiť lepšie. Mnohí považujú stredisko za perlu Álp. Je to zimný raj, kde nikdy nechýba sneh. Skupina Wham tu natočila video (klip) k svojej úspešnej pesničke Last Christmas. Na 150 kilometroch svahov sa lyžuje 10 mesiacov v roku. Súčasťou strediska sú lyžiarske svahy v Saas-Grund a Saas-Almagell, obklopené 13 štvortisícovkami, ktorým dominuje Dom (4 545 m). Je to najvyšší vrch Švajčiarska, rozprestierajúci sa len na území tejto krajiny.
Lyžovačka začína. Vyrazili sme skoro ráno od Ženevského jazera, príjemná cesta trvala cca 2,5 h. Pred 10h00 sme už parkovali pred vstupom do dediny Saas Fee (obec bez motorových vozidiel). V turistickom centre sme obdržali 2 dvojdenné lístky a miestnou kyvadlovou dopravou sme sa presunuli k lanovkám. Očakávali nás slnkom zaliate lyžiarske svahy všetkých obtiažností.
Prvé dojmy? Pôsobivé výhľady na hory siahajúce do výšky 4 000 metrov, panenská príroda, lyžovanie do nadmorskej výšky 3 600 m. Lanovky a vleky si už niečo pamätajú, zjazdovky široké, lyžiarov poskromne. Stredisko pôsobí rodinne, kto si ho obľúbi, stáva sa pravidelným návštevníkom. Tak to bude aj v mojom prípade:-)
Vychutnali sme si najdlhší zjazd Panorama z Mittelallalin, Felskinn až do Saas Fee. Allalin je názov ľadovca, ku ktorému vedie podzemná lanovka - metro, do výšky 3 500 metrov. Na ľadovci sa lyžuje aj v lete. Presun z dediny na ľadovec je trochu zdĺhavý, ale miestna scenéria všetko vynahradí:-)
V stanici Allalin čaká príjemné prekvapenie, ľadová jaskyňa, s nádhernými výtvormi z ľadu. Hneď vedľa vchodu do jaskyne je točiaca sa reštaurácia Allalin (3 500 m), ktorá sa považuje za najvyššie položenú otáčavú reštauráciu na svete. A tie výhľady na pohorie Mischabel (tretí najvyšší masív Álp). Z 13 štítov obklopujúcich ľadovcové stredisko spomeniem niekoľko: Dom (4 545 m), Allalinhorn (4 027 m), Alphubel (4 406 m), Strahlhorn (4 190 m), Rimpfischhorn (4 199 m), Nadelhorn (4 327 m), Täschhorn (4 491 m), Lenzspitze (4 294 m) atď.
Rovnomenný názov má aj freestylový park Allalin, ktorý ponúka U-rampu, kickery, reaily i boxy. Priaznivci freeridu i lezci na ľade si tu určite prídu na svoje. Svetový pohár v lezení po ľade sa tu konal práve počas nášho pobytu.
Nezabúda sa ani na bežcov na lyžiach, tí majú k dispozícii 26 kilometrov tratí, od Saas-Balen (1 485 m) až po Eiualp (1 870 m). Tradíciu má aj curling a petang na ľade.
Saas-Fee je považované za rodinné stredisko, preto tu majú miesto aj aktivity pre deti, lyžiarske školy, klzisko...
My sme sa venovali pokojnému lyžovaniu medzi stanicou Morenia (2 550 m) a Felskinn (3 000 m), zväčša na červených zjazdovkách.
Nedopatrením som sa ocitla i na čiernej zjazdovke Längfluh (2 870 m), na ktorú automaticky zamieril môj syn. Stratil sa mi z očí rýchlejšie ako som stihla protestovať, pre istotu som sa spýtala anglicky hovoriaceho lyžiara, či je zjazdovka very black. Angličan odpovedal: very very black:-) Zavolala som synovi, ako to na nej vyzerá, ten ma ubezpečil, že ju určite zvládnem, je super a nie je na nej nikto...To, že na nej nikto nie je, ma síce vôbec neukľudnilo, ale medzi voľbou opätovne sa vyviezť hore, v mojom prípade nevedno kam, som si zvolila jazdu smerom nadol:-)
Syn ma už čakal v bare Après-ski National, kde sme popíjali s ostatnými lyžiarmi lahodné nápoje. Prihlúpo sme sa zabávali na pádoch lyžiarov v lyžiarkach, veselo kráčajúcich na zľadovatelom teréne v priestoroch baru. Pozorovali sme priebehy pádov lyžiarov, omámených slnkom, celodenným športom, prípadne nejakým drinkom. Bolo zaujímavé sledovať, ako kto pošmyknutie zvládal a do akej veľkosti vypúlil oči od prekvapenia, čo sa mu to prihodilo:-) Keďže škodoradosť sa nevypláca, pri odchode z baru sa pošmykol aj Robert, ktorý situáciu zvládol s flegmatickým úsmevom...
Čakala nás dlhá cesta dedinou, smerom k parkovisku. Bola to príjemná prechádzka, Saas Fee vás očarí svojou architektúrou, lákavými butikmi a reštauráciami i všade prítomnými radostnými barmi Après-Ski. Nám, milovníkom kávy, sa priplietol do cesty bar 12 Inch Cof-Fee, kde sme si náležite vychutnali esspreso a bar sme neobišli ani nasledujúci deň.
Ubytovanie sme mali zabezpečené v neďalekej malebnej dedinke Saas Almagell v hoteli Olympia. Ten prekvapil roztomilou tradičnou atmosférou, ktorú v ňom vytvára starší manželský pár. Na chutnú rannú praženicu, ktorú nám pred očami pripravoval majiteľ hotela, veru ťažko zabudnúť...
Skutočný gurmánsky zážitok nás čakal večer, v čarovnej reštaurácii Waldhus Bodmen. Je schovaná v lesíku, na osvetlenej ceste medzi obcami Saas Almagell a Saas Fee. Bonusom bol všadeprítomný slovenský personál...
V závere druhého dňa parádnej lyžovačky sme sa presúvali za ďalším dobrodružstvom do Zermattu, tešiac sa na magický pohľad na vznešenú horu Matterhorn (4 478 m). Tá je symbolom Švajčiarska, považuje sa za najznámejšiu horu sveta. Ikonický tvar vrcholu Matterhornu bol inšpiráciou pre tvar čokolády Toblerone.
Žijem vo Svajčiarsku 12 rokov, pri vyslovení tejto destinácie vždy cítim rovnaký rešpekt. Nie je to len reputáciou snobskej destinácie, priťahujúcej celebrity, bohatých a úspešných ľudí a samozrejme k tomu prispôsobeným vyšším cenám. Je to aj obrovským obdivom k prírode čo na tomto mieste vytvorila. Nepochopiteľne poznám viacerých Švajčiarov, ktorý Zermatt nikdy nenavštívili...
Lyžovanie v Zermatte sme naplánovali prvýkrát. V snahe stále vychovávať 34-ročného syna k skromnosti, som mu neustále opakovala: lyžovačka v Zermatte, to je tak jedenkrát v živote. Po nezabudnuteľnej lyžovačke v Zermatte konštatujem, že už teraz sa teším na návrat...
Príchod do Zermattu je komplikovanejší, opäť sa jedná o obec bez motorových vozidiel. Auto sme odstavili v susednej obci Täsch, odtiaľ sme sa taxíkom prepravili na terminál Zermattu a potom miestnym elektrickým taxíkom do hotela. Cena za parkovné a taxi služby cca 150 CHF. Dvojdenný lyžiarsky lístok s možnosťou lyžovania na talianskej strane: 220 CHF. Hotel na dve noci: 550 CHF.
K samotnému lyžovaniu veľmi stručne. Lanovky sú nadštandardné, s vyhrievanými koženými sedačkami. Vyviezli sme sa na trase Zermatt-Furi-Aroleid-Schwarzsee-Furgg-Trockener Steg-Matterhorn Glacier Paradise do výšky 3 883 metrov. Je to najvyššie položená lanovka v Európe a stanica Matterhorn Glacier Paradise poskytuje fascinujúci výhľad na panorámu švajčiarsko-taliansko-francúzskych Álp. Na dosah majestátny Breithorn a dych vyrážajúce výhľady na Matterhorn, ten sa javí z každej strany ako iná hora.
Zlyžovali sme Plateau Rosa (3 480 m) a prešli na taliansku stranu až do dedinky Breuil-Cervini (2 050 m).
Všade dokonalé široké červené zjazdovky. Lyžovanie na talianskej strane bolo obrovským zážitkom, pohybovali sme sa v častiach Plan Maison (2 555 m), Fornet (3 048), Bontadini (3 100 m) a Theodulpas (3 301 m). V Zermatte sú aj ďalšie možnosti lyžovania, v oblastiach Gornergrat (3 089 m) a Rothorn (3 103 m). Oblasť ponúka 360 kilometrov zjazdoviek a 56 rôznych lanoviek a vlekov.
Relaxom bola prechádzka malebným centrom tejto pôvabnej alpskej dedinky, nenechali sme si ujsť návštevu múzea Matterhorn, kde ma upútal príbeh prvej ženy na Matterhorne LucyWalker i nemenej zaujímavá história prvovýstupu (r.1865) s tragickým koncom pri zostupe.
Po celodennej lyžovačke a komplikovanému dopravnému odchodu sme sa začali tešiť do Leukerbadu. Obec je známa i pod francúzskym názvom Loèche-les-Bains. Okúpať sa v termálnych vodách a vyviezť lanovkou do horského priesmyku Gemmi (2 350 m) je nezabudnuteľný zážitok. Mestečko s počtom obyvateľov 1 368 je ďalším turistickým rajom pre milovníkov zimných i letných športov.
Žiaľ miestne lyžiarske stredisko Torrent ostalo pre mňa aj tentokrát neobjavené. Lyže sme vymenili za snežnice a zašportovali sme si na vrchole Gemmi. Presnejšie povedané, ja som časť štvrtého krízoveho dňa strávila v bare pri čajíku s knihou.
Syn vybehol na najbližší kopec, o ktorom som si vždy myslela, že je v zimných mesiacoch nedosiahnuteľný. Za svoj športový výkon bol odmenený takýmito výhľadmi.
Moje obľúbené mestečko som chcela synovi predstaviť v najkrajšom svetle, rezervovala som obľúbený hotel Croix Fédérale. Príjemnému recepčnému som nevediac prečo oznámila: Je suis une journaliste:-). Syn si síce zo mňa, akože novinárky, celý pobyt uťahoval, ja som však dosiahla svoje, dostali sme najkrajšiu izbu v hoteli, cítili sme sa v nej ako na horskej chate.
Večer sme si priamo v jednej z hotelových reštaurácii pochutnali na fondue Moitié-Moitié (syry Gruyère a Vacherin)
V predvečer lyžovačky v mojej obľúbenej destinácii Crans Montana sme si dopriali obľúbený gurmánsky zážitok Café de Paris v mestečku Sierre, kde sme sa ubytovali.
Chceli sme vyskúšať najdlhšiu pozemnú lanovku v Európe (Sierre-Crans Montana). Bola to príjemná jazda, skrátila cestu i ušetrila za parkovné. Lyžovanie v Crans Montane som podrobnejšie opísala v minuloročnom článku, zopakujem len základné informácie. Lyžiarska destinácia sa nachádza na juhozápade Švajčiarska, na náhornej plošine nad vinárskym mestom Sierre, v nadmorskej výške 1495 metrov. Malé mestečko dominuje v údolí rieky Rhône, kulminuje ľadovcom Plaine-Morte vo výške 2 927 metrov.
Lyžiarske stredisko vzniklo spojením dvoch stredísk: Crans a Montana. Časť Crans ponúka i luxusné butiky, umelecké galérie a kokteilové bary, časť Montana sa zameriava na rozmanité indoorové a outdoorové aktivity. Vyše 10 000 celoročných obyvateľov vytvára príjemnú trendovú a športovú atmosféru a zabezpečuje excelentmé podmienky pre podujatia na svetovej úrovni: Svetový pohár v alpskom lyžovaní (Mont Lachaux), golfová udalosť Omega European Masters či hudobný Caprices festival.
Na lyžovanie je k dispozícii 140 kilometrov zjazdoviek, obklopených impozantnou panorámou Matterhornu a Mont Blancu. Stredisko je prepojené 28 lanovkami, sedačkami a vlekmi. Bežecké stopy na ľadovci Plaine Morte slúžia k príprave vrcholových bežkárov. Pre vyznávačov alternatívnych disciplín poslúži športové centrum Alaïa.
Naše dvojdenné lyžovanie prebiehalo na svahoch: Crans – Cry d'Er – Bellalui – Les Violettes – Plaine Morte. Vyskúšali sme zjazdovky všetkých obťiažností (od modrej po čiernu). Občerstvili sme sa v reštaurácii Cry d'Er Club d'Altitude, veľkým zážitkom bol obed v Cabane des Violettes, kde sme si vybrali bezkonkurenčné Gnochi au Gruyère. So synom sme skonštatovali, že sme tu jedli najlepšie gnochi v živote...
Počas výstupu lanovkou som si všimla malý informačný letáčik (nalepený na okne), ktorý ponúkal miesta na tribúnu pre víkendový Svetový pohár žien (Zjazd a Super G, konajúci sa tento víkend) za 40 CHF. V slovenských novinách som sa dočítala o astronomických cenách lístkov na Svetový pohár v Jasnej. Niekedy má môj syn pravdu, že pri porovnávaní slovenských a švajčiarskych cien, tie švajčiarske mu prídu výhodnejšie. On tu však nežije, tak do toho vidí povrchnejšie. Z niektorých cien vo Švajčiarsku sa tiež hlava zatočí, ale o tom inokedy. Som vám dlžná druhú časť článku: Získala som švajčiarske občianstvo 2.
Lyžovačka skončila a my sme spoločne načerpali množstvo pozitívnej energie nových poznatkov a skúseností. Naplánovali sme lyžovačku na rok 2025, v kantóne Grison, kde majú lyžiarske strediská snáď najlepšiu reputáciu...
