V mojom blogu uverejňujem spravidla dlhšie články o cestovaní, prírodných krásach a živote vo Švajčiarsku.
Dnes mám však silný pocit napísať môj najkratší článok, reagujúc na výzvu môjho obľúbeného týždenníka: Presvedč jedného nevoliča...Čím môžem argumentovať?
Včera som pricestovala od Ženevského jazera, zdolala som cca 1 200 kilometrov. V sobotu odvolím, sadnem do auta a cestu si zopakujem v opačnom smere:) Určite sa nájdu aj ďalší Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sa rozhodnú prísť k volebným urnám. Mnohí z nás spoločenskú situáciu na Slovensku pozorne sledujú, vymieňame si názory na rozličné udalosti, na Slovensku nám úprimne záleží.
Mám rada občasné príchody na Slovensko. Čaro domova - všetko tu má inú príchuť. Dnes som absolvovala ošetrenie u zubárky, kaderníčku, prechádzku pri Dunaji a v starom centre, samozrejme kávičku či vínko s priateľmi. Najcennejšie boli stretnutia s rodinou, so synom či mojou 80-ročnou mamou. Po rozhovore s mamou, som si síce pomyslela, že by sa zišla i výzva: Presvedč jedného voliča, nevoliť:-) Každý má však právo na svoj názor...
Čím som v zahraničí dlhšie, tým si viac uvedomujem to spomínané čaro domova. Vždy sa teším na moment, keď si niekde pred Viedňou naladím slovenské rádio a ozve sa z neho Elán, Marika Gombitová či Miro Žbirka. Včera síce zaznel ako prvý Karel Gott, ale aj to sa počíta:-) Sú to neopakovateľné chvíle radosti, pohody, pokoja na duši. Myslím si, že takéto silné pocity prežíva väčšina ľudí žijúcich v zahraničí.
Na sťažovanie sa nemám dôvod, žijem v nádhernej a bezpečnej krajine, v ktorej sa ľudia k sebe správajú slušne. Veľa vecí vo Švajčiarsku obdivujem, ale už im aj trochu vidím pod pokrývku a viem, že ani tu nie je všetko len pozitívne. Ale o tom, už v tej dlho sľubovanej druhej časti článku Získala som švajčiarske občianstvo.
Tento nočný krátky článok, či výzvu Presvedč jedného nevoliča, končím optimisticky: Verím, že v nedeľu pri Ženevskom jazere si budem popíjať víťaznú kávičku...
