Keby som tento článok písala pred niekoľkými rokmi, napísala by som ho inak. Bola som mladšia, plná energie a entuziazmu do nového dobrodružstva. Nasadila som si ružové okuliare a začala od nuly. Bez rodiny, bez priateľov, bez znalosti francúzštiny a bez akejkoľvek istoty. Nebol to nejaký hrdinský počin, mohla som sa kedykoľvek vrátiť. Síce som opustila na Slovensku teplé pracovné miestečko, práce som sa však nikdy nebála...
Prvé roky som bola nadšená životom v tejto nádhernej alpskej krajine: nevedela som sa nabažiť majestátnych hôr, priezračne čistých jazier, malebných mestečiek a dediniek, pokojného a bezpečného života. Pamätám si moment, keď som sa prvýkrát vybrala autom pozdĺž Ženevského jazera, smerom Lausanne, Montreux, ako som očarená hltala každé miestečko a povedala som si: toto je tá čarovná švajčiarska riviéra. Aby som nezostala len pri krásach prírody, tiež musím priznať, že po prvej výplate som si povedala: wow, ja som bohatá:-)
Úvod článku vyzerá tak, že sa teraz začnem sťažovať. Nie, nezačnem. Zostávam vo Švajčiarsku ale už bez ružových okuliarov. Zostávam, aj keď som bola pripravená definitívne moje dobrodružstvo v zahraničí ukončiť. Keďže som pozitívny človek, skôr optimista, verila som, že situácia na Slovensku sa vyvinie inak a tešila som sa na návrat. Už som opäť v realite a po dôkladnom prehodnotení mojej situácie a priorít som sa rozhodla ešte nejaký čas v tejto pokojnej a bezpečnej krajine s priamou demokraciou zotrvať. Obdivujem krajinu, kde bežní ľudia neriešia politiku. To neznamená, že sú ľahostajní k tomu, čo sa im v krajine deje. Svoj názor vyjadrujú pravidelne v referende. Referendum sa koná viackrát do roka, obsahuje niekoľko pálčivých otázok, Švajčiar si problematiku naštuduje, odvolí, respektíve vyjadri svoj názor na daný problém a viac nerieši. Potom si pozrie výsledky, prípadne nepozrie, už ich nemôže viac ovplyvniť. Svoj občiansky postoj vyjadril. Zo skúsenosti však musím podotknúť, že väčšina Švajčiarov (bez nadsádzky) hlasuje v prospech blaha svojej krajiny, nie sú zaujatí svojim vlastným prospechom. Tak to aspoň vidím ja.
Okrem pozitív života v tejto krajine viem už pomenovať aj negatíva. Ale ako nato? Už som aj Švajčiarka, nemala by som si špiniť do vlastného hniezda...
Poďme radšej k zisku občianstva:-) Mať švajčiarske občianstvo vôbec nebolo mojou prioritou. Donedávna slovenské zákony nepovoľovali dvojité občianstvo (okrem určitých výnimiek). Preto som nad tým nikdy ani neuvažovala. Na odľahčenie témy, môj priateľ mi niekoľkokrát navrhol sobáš (čo by mi umožnilo získať občianstvo jednoduchším spôsobom), ja si však aj v mojom veku ponuku na manželstvo predstavujem romantickejšie:-)
Zhodou okolností, keď som ukončovala desiaty rok života vo Švajčiarsku (v roku 2022) , slovenský parlament schválil novelu zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve. Tá povoľovala nadobudnutie občianstva iného štátu bez straty slovenského. Prišiel môj čas, pozrela som si podmienky zisku švajčiarskeho občianstva, nebolo pochýb, som vhodná kandidátka. Okamžite som sa rozhodla, že idem do toho. Rada dovediem veci do úspešného konca, poňala som to ako osobnú výzvu. Vedela som, že ma čaká cca 2-ročné obdobie prijímacieho procesu (podanie žiadosti, dokladanie oficiálnych dokumentov – úradne preložených, skúšky z jazyka i zo všeobecných vedomostí o Švajčiarsku a v neposlednom rade cca 1000 CHF administratívnych poplatkov. Pravidlá nadobudnutia občianstva i suma poplatkov sa mierne líšia v rôznych kantónoch. Kantón Vaud, v ktorom žijem, má poplatky takmer najnižšie.
Zhrniem najdôležitejšie podmienky na nadobudnutie občianstva v kantóne Vaud:
byť vlastníkom povolenia k pobytu typu C (povolenie typu C získavate spravidla po 10 rokoch života vo Švajčiarsku)
čistý výpis z registra trestov (problémom môže byť aj vyššia pokuta za prekročenie rýchlosti), žiadne dlhy
dokladovať bydlisko v rovnakej obci, kantóne v dĺžke 2-5 rokov
odvádzanie daní
úspešná skúška z jazyka ( úroveň B1) i zo všeobecných poznatkov o Švajčiarsku
Po podaní žiadosti a dokladovaní prvotných materiálov vo Švajčiarsku som vycestovala na Slovensko, kde som potrebovala získať ďalšie oficiálne doklady, úradne preložené. Absolvovala som týždennú štafetu po slovenských úradoch. Na prekvapenie, získavanie oficiálnych dokumentov bolo veľmi príjemnou záležitosťou, stretávala som len nápomocných milých úradníkov ( Miestny úrad v Karlovej Vsi, Okresný súd Bratislava IV, Ministerstvo vnútra i Klientské centrum na Tomášikovej ul.) Nikto nič nekomplikoval, práve naopak.
Začala som sa pripravovať na skúšku z jazyka. S počiatočnou prehnanou dávkou sebavedomosti, že úroveň B1 je „malina“, som sa nakoniec aj trochu zapotila. Skúšku som absolvovala v Ženeve počas nejakej pracovnej prestávky. Keď som si prečítala testy, prvý dojem bol, že ich ani neurobím (boli tam otázky typu chytákov). Prestala som skúšku podceňovať a začala som sa koncentrovať. Nebudem zveličovať, išlo o úroveň vedomostí B1, jazykovou skúškou som úspešne prešla.
Lekcia v podceňovaní mi však nestačila. Ďalšou etapou bolo pozvanie na Miestny úrad, kde som mala absolvovať stretnutie so starostom. Tiež som tam dobehla na poslednú chvíľu ( mojou prioritou v ten deň bol letný festival Paleo v Nyon s vystúpením Stinga), očakávala som len ďalšie informácie. Nakoniec bol z toho hodinový rozhovor so starostom, ktorý som vyhodnotila ako príležitosť sa odprezentovať. Odhadla som to správne, spustila som prevažne monológ o mojom osobnom prínose pre Švajčiarsko:-) Keď som monológ ukončila, pocítila som úprimnú osobnú hrdosť nato, čo som tu za tých 11 rokov odviedla. Práca s deťmi, s autistami, s postihnutými ľuďmi, so starými ľuďmi, s imigrantmi, množstvo dobrovoľníckej práce a v neposlednom rade práca kuratórky, v rámci ktorej spravujem administratívne a finančné záležitosti osôb pod kuratelou. Spomenula som aj 88 článkov v mojom blogu Články od Soňa Fröhlichová | blog.sme.sk, v ktorom píšem väčšinou o Švajčiarsku. Nehovoriac o tom, že už sa zapodievam myšlienkou o vydaní turistického sprievodcu (už len sponzor mi chýba). Miestneho starostu som si získala na plnej čiare. Na záver sa opýtal na môj mesačný príjem (to ma trochu zaskočilo), asi chcel vedieť aké dane odvediem do obecnej pokladnice (vo Švajčiarsku odvádzate dane obecné, kantonálne i federálne).
Skúšku o všeobecných znalostiach o Švajčiarsku už nebudem dramatizovať, otázky som vedela dopredu, sú na internete, 2-3 večery príprav a skúšku máte vo vrecku. Zapisovateľka na miestnom úrade test okamžite vyhodnotila (so 100-percentnou úspešnosťou). So slovami, že so mnou nie je žiadna sranda, že všetko viem, poslala materiály na ďalšie spracovanie kantónom. Potom som čakala na federálne rozhodnutie v Berne a absolvovala občiansku prísahu. Slávnostná prísaha bola veľmi príjemnou životnou udalosťou.
Švajčiarsko je pozoruhodná krajina s ekonomickým blahobytom. V minulosti však bola chudobnou krajinou bez nerastného bohatstva. K prosperujúcej ekonomike sa Švajčiarsko prepracovalo postupne. Určite mu „trošku“ dopomohlo bankové tajomstvo či zlato v bankách uložené počas druhej svetovej vojny. Táto téma však nie je najobľúbenejšia v tejto krajine, tak aj ja z nej rýchlo vycúvam...
Švajčiari sú pracovití, usilovní, šetrní, skromní, tolerantní, solidárni, so zmyslom pre komunitu. Pre rodeného Švajčiara je takmer nemysliteľné poberať podporu v nezamestnanosti, považoval by to za osobné zlyhanie. Ochrana životného prostredia je prioritou, separovaný zber je samozrejmosťou. Niektorí považujú Švajčiarov za xenofóbny národ, moje skúsenosti sú opačné. Nestretla som sa tu s predsudkami voči cudzincom, iným rasám či s prejavmi homofóbie.
Napriek vymenovaným pozitívam, Švajčiarsko nie je taký „paradise“ ako sa javí. O tom už v druhej časti článku, v ktorom sa zameriam na témy: vlastníctvo nehnuteľností, zdravotníctvo a poistenie, domov dôchodcov a sociálna pomoc, banky, platy, škôlky, reštaurácie, hotely atď.
Na záver tiež vyhodnotím moje Straty a nálezy počas života v zahraničí...
