Takmer trojtýždňové cestovanie po západe USA zahŕňalo návštevu štyroch štátov: Kalifornia, Arizona, Utah a Nevada, prehliadku troch ikonických miest: Las Vegas, San Francisco a Los Angeles, vstupy do piatich národných parkov: Grand Canyon, Bryce Canyon, Death Valley, Yosemite, Glen Canyon i dvoch monumentov: Monument Valley a Muir Woods. Čerešničkou na torte boli dve mestá duchov: Calico a Bodie. Počas celého pobytu sme sa nadchýnali fascinujúcimi scenériami prostredí neskutočnej rôznorodosti, národnými parkmi, kaňonmi, jazerami a notoricky známymi miestami z amerických westernov. Za 20 dní sme precestovali cca 5 350 kilometrov, každý deň bol v znamení nového neopakovateľného dobrodružstva.
O našich dobrodružstvách som uverejnila 13 blogov. Podrobne som v nich opísala program, zážitky, emócie, skúsenosti. Niektoré blogy obsahovali praktické rady pre uskutočnenie báječnej ale miestami náročnej avantúry. Sľúbila som mapu nášho putovania i finančný rozpočet.
Výdavky na putovanie západnou Amerikou uverejňujem smelo i z tohto dôvodu: keď sme rozprávali zážitky našim priateľom a uviedli konečnú sumu, priateľka Katka, sa ma opýtala, či sú to náklady na jednu osobu:-) Upresním teda, že celkové výdavky na cestovanie vo dvojici činili 11 150 Eur. Pred cestou sme si stanovili plán na cca 9 000 Eur, Amerika však aktuálne prekvapuje vysokými cenami. Zdôraznim ešte, že sme nehýrili ale ani sme sa neuskromňovali. V tabuľke uvádzam jednotlivé položky rozpočtu:
Položka | Cena (EUR) |
|---|---|
Let Ženeva – Los Angeles a späť | 1 520 |
Prenajatie auta ( Nissan Rogue) | 2 150 |
Benzín | 450 |
Parkovanie | 180 |
Ubytovanie v hoteloch | 3 500 |
Reštaurácie | 850 |
Vstupy (národné parky, atrakcie, múzeá, filmové štúdiá) | 2 500 |
Spolu | 11 150 |
Nie som si istá, či veľa čitateľov sa dostalo v čítaní mojich blogov o západnej Amerike až k tomuto poslednému. Značná časť Slovákov sa netají svojimi protiamerickými postojmi. Vedela som dopredu, komu o tejto ceste môžem rozprávať a pri kom sa radšej téme Amerika vyhnem. Samozrejme rešpektujem každého názor, aj keď sa nestotožňujem s presvedčením ľudí, ktorí USA nikdy nenavštívili a žijú v domnienkach, že v Amerike je všetko zlé. To by bolo na dlhé debaty a kritický postoj k Amerike a k Američanom nebol účelom mojich článkov.
Mne sa v Amerike z pohľadu turistu páči. Cítim v nej slobodu, voľnosť, inšpiráciu, kreativitu i neskutočnú rôznorodosť a pestrosť. Milujem oceán, rada do neho len tak „čumím“:-) Dokonca sa fyzicky cítim v USA lepšie, dobre sa mi ráno vstáva, mám nevídané množstvo energie. Ľudia sú prívetiví, ochotní vždy pomôcť. Radi sa rozprávajú, všade sa vám niekto prihovára. Na druhej strane, v Amerike nezvládam pohľad na bezdomovcov, tak vysoký počet a zúbožený stav som nevidela v žiadnej inej krajine:-(
Keď mi niekto položí otázku, čo sa mi páčilo z tejto cesty najviac, dlho rozmýšľam nad odpoveďou. Boli to tri týždne každodenných neopakovateľných zážitkov. Je ťažké vybrať, ale do dnešného dňa mi zostal v živej pamäti Monument Valley, často sa k nemu vraciam v myšlienkach. Dokonca som si na Vianoce vyhľadala film Forrest Gump, aby som si pripomenula filmovú scénu, keď pri tomto zázraku prírody končí Tom Hanks svoj neúnavný beh naprieč Amerikou...
V záverečnom blogu uvádzam ešte posledný – dvadsiaty deň, tesne pred odletom. Strávili sme ho v Los Angeles, presnejšie na Long Beach a v Santa Monica. Pocity z Los Angeles? Mesto anjelov mi asi stačilo vidieť raz v živote, podobne ako Las Vegas. Naopak do radostného San Francisca by som sa rada vrátila, minimálne kvôli lepšiemu výhľadu na most Golden Gate Bridge, ktorý žiaľ poznám lepšie z fotografie ako z pohľadu naživo. Tri dni počas našej návštevy bol ponorený v hmle.
Tesne pred odletom sme sa vybrali na Long Beach. Našim cieľom bolo miestne akvárium a prehliadka starého parníka Queen Mary. Legendárnu loď sme si však mohli pozrieť len z diaľky. Médiá síce uvádzajú, že slúži ako hotel, reštaurácia či múzeum, my sme sa však presvedčili, že parník je momentálne opustený a pôsobí smutným dojmom. V histórii však zohral obdivuhodnú úlohu. Bol postavený v škótskom Clydebancu, meria 311 metrov a váži 81 ton. Vlastnila ho spoločnosť Cunard Line. Stará dáma svoju prvú plavbu uskutočnila v roku 1936. Počas druhej svetovej vojny ju používalo britské kráľovské námorníctvo na prepravu spojeneckých vojenských jednotiek. Loď získala ocenenie Modrá stuha za najrýchlejšie prekonanie Atlantického oceánu, čo bolo v tom čase 4 dni, 4 hodiny a 12 minút. Transatlantická loď brázdila oceán do roku 1967, kedy bola nahradená loďou Queen Elizabeth. Queen Mary prevážala mnoho slávnych ľudí, medzi inými britského premiéra Winstona Churchilla či umelcov Charlieho Chaplina a Olivera Hardyho. Kapacita lode: 1100 členov posádky a cca 2000 pasažierov. Má tri komíny, z toho len dva sú pravé:-)
Oproti Queen Mary v prístave Rainbow sa nedá prehliadnuť impozantná budova akvária The Aquarium of the Pacific. Tvar budovy je inšpirovaný divokými vlnami Tichého oceánu, vyjadruje jeho dynamickosť. Akvárium, ktoré sa rozprestiera na rozlohe 20 000 metrov štvorcových, ponúka k videniu viac ako 500 druhov vodných živočíchov i morské scenérie Tichého oceánu so zameraním na ochranárske posolstvá. Počas prehliadky sa môžete zapojiť do množstva edukatívnych interaktívnych aktivít. Akvárium je v prevádzke od roku 1998 a ročne ho navštívi 1,5 milióna návštevníkov. Návštevu doporučujem predovšetkým rodinám s deťmi.
Posledné chvíle pred odletom sme trávili na pláži v Santa Monica.
Na záver vám chcem úprimne poďakovať, že mi zachovávate priazeň čítaním mojich blogov i zapriať šťastný nový rok a veľa cestovateľských zážitkov v roku 2023.
